POPRAD 11. júla (WEBNOVINY) – V týchto dňoch si jeden z najstarších horských vodcov na Slovensku Pavol Rajtár pripomenul nielen okrúhle životné jubileum 75 rokov, ale zároveň aj 50 rokov aktívneho vodenia klientov.
Pavol Rajtár je tak najstarším doposiaľ aktívnym horským vodcom na Slovensku. „Bolo to presne 8. júla 1961, keď som získal oprávnenie horského vodcu,“ uviedol Rajtár.
Za tie roky urobil tisícky výstupov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. „Často sa ma pýtajú na Gerlach. Ja hovorím, že minimálne dvakrát,“ uviedol s úsmevom Rajtár. V skutočnosti vystúpil počas svojej kariéry na najvyšší slovenský vrchol viac ako tisíckrát. Viac ako 200-krát bol aj na Vysokej či Ľadovom štíte.
V zahraničných horách mal Pavol Rajtár viac ako 280 výstupov. „Na Mont Blancu som bol 59-krát,“ uviedol. Aj keď výpočet jeho výstupov je rozsiahly, nechce sa nimi chváliť. Jediné, čím sa chváli a na čo je hrdý, je to, že žije. V súčasnosti už nemá nesplnený horolezecký či vodcovský sen. „Ja sa viem tešiť aj z pekného dňa a peknej túry vo Vysokých Tatrách.“ Veľmi rád chodieva do Álp.
Za veľa môže genetika
Jeho srdcovkou je horské stredisko Chamonix, kde je aj trikrát do roka. V lete sa tu pohybuje spolu s klientmi v oblasti Mont Blancu. Hoci ešte pred pár rokmi chodil s klientmi aj do Južnej či Severnej Ameriky, v súčasnosti obmedzil svoje aktivity už len na Európu.
Napriek tomu, že Pavol Rajtár už má 75 rokov, čo je vek, v ktorom mnohí ľudia už len oddychujú, je stále aktívny a naďalej vodí ľudí po horách. „V prvom rade musíte byť zdravý. Ja mám rád ľudí a milujem vysokohorské prostredie. Veľmi rád mám víno, keďže pochádzam z vinárskej rodiny,“ povedal Rajtár. Za veľa môže podľa neho aj genetika. „Otec sa dožil 101 rokov, a keď mal 95, ešte sa preháňal na bicykli. Je to veľký dar, ktorý si ja nesmierne vážim,“ dodal.
Keď som videl Tatry, tak som si povedal, tu budem žiť a hľadal som cestu, ako sa dostať do hôrPavol Rajtár
Pavol Rajtár sa narodil 24. júna 1936 v Slažanoch v okrese Zlaté Moravce. Od malička sa motal okolo koní. Dokonca aj vďaka koňom sa dostal do Vysokých Tatier. Ako 14-ročný prišiel na svoje prvé dostihové preteky do Veľkej Lomnice.
„Keď som videl Tatry, tak som si povedal, tu budem žiť a hľadal som cestu, ako sa dostať do hôr,“ uviedol. Následne aj pod vplyvom svojho strýka začal liezť aj lyžovať. Ešte počas vojenskej služby jazdil na koňoch, mal však šťastie, že v tom čase sa zriaďovala Dukla Banská Bystrica, kde začal závodne lyžovať.
Po absolvovaní vojenskej služby sa stal športovým referentom v zotavovni Baník. V rokoch 1967 až 1994 pracoval ako záchranár horskej služby. V roku 1977 pôsobil ako člen česko-slovensko-talianskej expedície v západnej stene Dhaulaghiri v Himalájach. Významnou mierou prispel k znovuoživeniu profesie horského vodcu na Slovensku po roku 1989 a k prijatiu slovenských vodcov do Medzinárodnej asociácie horských vodcov.
