BRATISLAVA 9. júla (WEBNOVINY) – Každá piata slovenská domácnosť priznáva, že počas roka v kontakte s verejnými inštitúciami zaplatila úplatok.
Najčastejšie Slováci uplácali v zdravotníctve, pri vybavovaní povolení na úradoch, uplácali tiež policajtov.
Pri nahlasovaní korupcie sú však pasívni, obávajú sa následkov alebo nevedia, kde korupčné správanie nahlásiť. Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš. S úplatkom prídu častejšie chudobní ako bohatí, a to najmä seniori v zdravotníctve.
Nadpriemerne zarábajúci relatívne viac uplácajú daňové úrady, úplatky sú ochotní zaplatiť aj pri vybavovaní pozemkov. Stredná vrstva zase nelegálne platí polícii či súdom. Výsledky vyplývajú z Globálneho barometra korupcie, aktuálneho celosvetového prieskumu medzi viac ako sto tisíc občanmi v 107 krajinách od Transparency International.
Pasivita občanov rastie vekom
Slováci v porovnaní s inými krajinami Európskej únie sú menej ochotní podniknúť konkrétne kroky v boji proti korupcii. Ako informoval Šípoš len polovica Slovákov by bola ochotná nahlásiť korupciu, zo 107 skúmaných krajín je to 16. najhorší výsledok.
„V EÚ, kde by v priemere nahlásili korupciu tri štvrtiny občanov, skončili horšie len Maďarsko a Lotyšsko, “ dodal Šípoš. Necelých 40 percent obyvateľov by sa zúčastnilo pokojnej demonštrácie proti korupcii, štvrtina by sa pridala k protikorupčnej organizácii a len pätina Slovákov by bola ochotná priplatiť si za tovary od firmy, ktorá nie je zapletená do korupcie, informoval o výsledkoch prieskumu Šípoš.
„Pasivita občanov prudko rastie s vekom a mierne klesá s príjmom opýtaných,“ uviedol Šípoš. Slováci sa podľa prieskumu boja nahlásiť korupciu pre odvetu, strach z následkov má 40 percent opýtaných. O niečo menej ľudí si myslí, že oznámenie nekalých praktík by nemalo žiadny dopad a 22 percent Slovákov nevie, kam by mohlo korupciu nahlásiť, čo je druhý najhorší výsledok v Európskej únii.
Protikorupčné aktivity nie sú účinné
Obyvatelia Slovenska podľa prieskumu vláde neveria, 63 percent opýtaných si myslí, že protikorupčné aktivity nie sú účinné. Ako informoval Šípoš, podobný počet Slovákov si myslí, že slovenskú vládu riadia v pozadí súkromné záujmy. Za najskorumpovanejšiu inštitúciu Slováci považujú súdnictvo, potom nasledujú verejní činitelia či úradníci a politické strany.
Výsledky vyplývajú z celosvetového prieskumu Globálny barometer korupcie, ktorú robila Transparency International od septembra 2012 do marca 2013 na vzorke 114-tisíc obyvateľov v 107 krajinách sveta. Na Slovensku dáta zbierali na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov v septembri 2012.
