Od roku 1992 bol predsedom vlády SR predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar. V marci 1994, keď v Národnej rade (NR) SR predniesol prezident SR Michal Kováč Správu o stave republiky, vyslovili poslanci vláde Vladimíra Mečiara nedôveru.
Prezident Michal Kováč vymenoval 16. marca 1994 novú vládu, ktorej premiérom sa stal Jozef Moravčík. Vládna koalícia bola zložená z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a Demokratickej únie Slovenska. NR SR schválila 17. marca 1994 zákon o predčasných voľbách.
V prvých voľbách do NR SR po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) vyhrala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,97 % platných voličských hlasov. Spoločná voľba získala 10,42 % a Maďarská koalícia 10,19 %. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) získalo 10,08 %, Demokratická únia Slovenska 8,57 %, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,35 % a Slovenská národná strana (SNS) 5,40 % hlasov. Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS podpísali koaličnú dohodu a post predsedu NR SR obsadil Ivan Gašparovič (HZDS).
Riadne parlamentné voľby na jeseň 1998 vyhral opäť Vladimír Mečiar, no vládu zostavil predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda. Mečiarovo HZDS získalo 27 %, Dzurindova SDK 26,33 %, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) 14,66 %, Strana maďarskej koalície (SMK) 9,13 %, SNS 9,07 % a Strana občianskeho porozumenia (SOP) 8,02 %. Vládu vytvorila štvorkoalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP. Predsedom parlamentu sa stal Jozef Migaš (SDĽ).
HZDS opäť uspelo vo voľbách do NR SR. Voliči dali HZDS Vladimíra Mečiara 19,50 % hlasov. Druhá skončila so ziskom 15,09 % Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46 % obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,17 % voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25 % a Alianciu nového občana (ANO) 8,01 %. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) so 6,33-percentnou podporou. Vládu v októbri 2002 zostavila koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Premiérom sa stal opäť Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ. Predsedom NR SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
Štvrté parlamentné voľby od vzniku SR so ziskom 29,14 % platných hlasov voličov vyhrala strana Smer – sociálna demokracia (SD). Na druhom mieste sa umiestnila s 18,36 % Slovenská demokratická a kresťanská únia-Demokratická strana (SDKÚ-DS) a tretia bola s 11,73 % Slovenská národná strana (SNS). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68 %), ĽS-HZDS (8,79 %) a KDH (8,31 %). Vládnu koalíciu pod vedením Roberta Fica zostavili Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Funkciu predsedu NR SR obsadil Pavol Paška (Smer-SD).
Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,80 % platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 15,42 % SDKÚ-DS a tretia bola so ziskom 12,15 % platných hlasov strana Sloboda a Solidarita (SaS). Do NR SR posunulo 8,53 % platných voličských hlasov KDH a 8,13 % stranu Most-Híd. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR tesne prekročila SNS so ziskom 5,08 %. Do NR SR sa nedostala SMK (4,33 %) a ĽS-HZDS (4,33 %). Koaličnú dohodu podpísali strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová (SDKÚ-DS) a predsedom NR SR Richard Sulík (SaS).
Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra 2011 rozhodol odvolať celý kabinet. NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
Víťazom predčasných volieb do NR SR sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov, v parlamente má 83 poslancov. Na druhom mieste skončilo KDH s podporou 8,82 percenta. Hnutie Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) získalo 8,55 % hlasov. Most-Híd podporilo 6,89 % voličov. Nasledovala SDKÚ-DS s volebným ziskom 6,09 percenta, SaS získala 5,88 percenta hlasov. Do parlamentu sa nedostala SNS (4,55 %) a SMK-MKP (4,28 %). Prezident Ivan Gašparovič poveril v marci 2012 zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Volebný výsledok oprávnil Smer-SD zložiť „jednofarebnú“ vládu, čo sa stalo prvýkrát od roku 1989. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer-SD). Pavla Pašku v novembri 2014 vo funkcii predsedu parlamentu nahradil Peter Pellegrini (Smer-SD). Stalo sa tak po tom, ako 25. novembra 2014 Pavol Paška a podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) odstúpili zo svojich postov pre kauzu nákupu predraženého CT prístroja piešťanskou nemocnicou.
