Paríž 27. novembra (WebNoviny.sk) – Obetiam teroristických útokov v Paríži z 13. novembra bol dnes venovaný štátny smútočný obrad, ktorého dejiskom bola parížska Invalidovňa. Agentúra DPA informovala, že na spomienkové zhromaždenie pozvali vyše 1000 hostí vrátane veľkého počtu pozostalých po 130 obetiach, členov vlády na čele s premiérom Manuelom Vallsom, predstaviteľov politických strán a bezpečnostných zložiek. Obrad sa začal francúzskou hymnou. Potom zaznela pieseň Quand on n’a que l’amour (Keď nám zostane len láska) – známej z interpretácie Jacqua Brela, počas ktorej na veľké plátno premietali fotografie 130 obetí atentátov z 13. novembra. Nasledovala pieseň Perlimpinpin, v ktorej Nathalie Dessayová spievala: „Žiť, žiť s nežnosťou, žiť a dávať, koľko sa dá“. Nasledovalo čítanie mien obetí s uvedením ich veku.
Francúzsky prezident Francois Hollande vo svojom prejave znova označil atentáty z 13. novembra za „akt vojny… spáchaný v mene pochybného cieľa a zradeného Boha“. Prezident znova zopakoval svoje odhodlanie poraziť extrémistickú organizáciu Islamský štát a prisľúbil, že Francúzsko sa nezmení a nepoddá sa. V prejave vyslovil tiež vieru vo francúzsku mládež, ktorá je atentátmi veľmi poznačená: „Bude žiť, bude žiť plnohodnotne, napriek slzám.“ V tomto akte vojny zorganizovanom zďaleka a vykonanom chladnokrvne „hordou vrahov“ bolo v mene pochybného cieľa a zradeného Boha zabitých 130 z nás a zranené ďalšie stovky, uviedol Hollande a vzdal hold týmto obetiam, vyslovil sústrasť pozostalým a ubezpečil ich, že celé Francúzsko má účasť na ich bolesti.
„Všetkým vám sľubujem, že Francúzsko spraví všetko pre zničenie armády fanatikov, ktorí spáchali tento zločin. Urobí všetko pre ochranu svojich detí a zostane stále takým, aké ho tí, čo zomreli, mali radi,“ vyhlásil. Hollande spresnil, že „ak potrebujeme dôvod, aby sme bojovali za naše princípy a bránili ich, nájdeme ich v spomienke na obete útokov“ – občanov 50 francúzskych miest a dedín a 17 štátov. Dodal, že väčšina z obetí mala „okolo 35 rokov. Boli deťmi v čase pádu Berlínskeho múru. Atentáty zo začiatku januára ich pobúrili. Mnohí z nich, viem to, boli na demonštráciách 11. januára. Vedeli, že Francúzsko nie je nepriateľom žiadneho národa. Tieto ženy a títo muži boli mládežou Francúzska, mládežou slobodného národa, ktorý si váži kultúru.“ Hollande povedal, že títo ľudia boli zabití, pretože „stelesňovali život, Francúzsko, slobodu, princípy a hodnoty republiky“.
„Tieto hodnoty – je našou povinnosťou žiť podľa nich,“ apeloval francúzsky prezident. Upozornil, že „teroristi nás chcú postaviť proti sebe. Ubezpečujem vás: Nepodarí sa im to“. „Naším nepriateľom je nenávisť, fanatizmus,“ vyhlásil Hollande, ale zdôraznil, že „sa im nepoddáme“ – „Oni majú kult smrti, my máme lásku“. Prejavy vlastenectva, ktoré badať teraz vo Francúzsku, zástavy v oknách a ľudia spievajúci Marseillaisu nemajú nič spoločné s pomstou alebo odmietaním toho druhého, zdôraznil Hollande. „Je to symbol našej jednoty, našej odolnosti voči ranám, ktoré by nám niekto mohol zasadiť… Táto skúška nás všetkých paralyzovala, ale posilnila nás,“ uviedol Hollande. Spontánne prejavy účasti a sympatií označil za „prejav bratstva“ – heslo republiky“. Na záver svojho prejavu Hollande uviedol, že generácia, ktorá sa stala obeťou útokov v Paríži, sa „stala obrazom a stelesnením Francúzska“.
Francúzske úrady v súvislosti so spomienkovým obradom vyzvali občanov, aby vyzdobili svoje domy a byty modro-bielo-červenou trikolórou. Islamistickí teroristi pred dvoma týždňami zaútočili takmer súčasne na koncertnú sieň Bataclan, ako aj viaceré kaviarne a reštaurácie vo východných častiach Paríža a národný štadión Stade de France na predmestí Saint-Denis. Streľba a výbuchy náloží si vyžiadali 130 mŕtvych a vyše 350 zranených. Vo Francúzsku platí po útokoch z 13. novembra výnimočný stav, zatiaľ čo Hollande sa snaží o spojenie Ruska so Západom v širšej koalícii proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS), ktorá sa k násiliu v Paríži prihlásila. Parížania si pamiatku obetí teroristických útokov uctili už minulý piatok, keď hromadne vyšli do ulíc, kde zapaľovali sviečky, spievali, tancovali alebo len ticho rozjímali.
