BRATISLAVA 16. júna (WEBNOVINY) – Bývalý československý futbalový reprezentant Antonín Panenka prezradil v rozhovore pre oficiálnu stránku Európskej futbalovej únie (UEFA) pôvod netradičného štýlu pri pokutovom kope v pamätnom finále majstrovstiev Európy 1976.
Československo získalo vďaka premenenej penalte Panenku titul kontinentálneho šampióna, keď v normálnom hracom čase aj po predĺžení sa stretnutie proti Nemecku skončilo remízou 2:2. Československý výber viedol v belehradskom finále dvakrát o jeden gól, no Nemci dokázali dva razy vyrovnať.
Vo štvrtej sérii penaltového rozstrelu Uli Hoeness nepremenil svoj pokus, keď loptu poslal nad bránku. Následne Panenka „drzým“ padáčikom do stredu bránky prekonal nemeckého gólmana Seppa Maiera a stanovil víťazstvo Československa 5:3 na pokutové kopy. V pondelok 20. júna uplynie od tohto momentu 35 rokov.
Veľa piva a čokolády
„Po každom tréningu som zvykol zostať na trávniku trochu dlhšie a nacvičoval som si realizáciu pokutového kopu. Zvyčajne sme s naším brankárom súťažili o čokoládu alebo pohár piva. Gólman Ivo Viktor bol jedným z najlepších v tom čase, takže som mal proti sebe naozaj kvalitného súpera. Niekedy, predtým, ako som si ľahol spať, som rozmýšľal nad spôsobom, ako ho prekabátiť. Vtedy mi napadlo, že by som to mohol skúsiť takým lobom. Počkať, kým sa brankár hodí na jednu stranu, a potom mu to poslať oblúčikom do stredu bránky. Začal som to praktizovať na tréningoch, následkom čoho som pribral, keďže som naše súťaže viackrát vyhral a dostal som veľa čokolády aj piva. Potom som takto niekoľkokrát kopal ´jedenástky´ aj v priateľských zápasoch. Vrcholom bolo, keď som to vyskúšal vo finále ME 1976 a vyšlo to,“ opísal pre www.UEFA.com zrod svojho nápadu 62-ročný rodák z Prahy.
Po jeho parádnom pokutovom kope zostal nemecký brankár Sepp Maier doslova zahanbený.
„Nikdy som nemal v úmysle niekoho týmto spôsobom zosmiešniť,“ uviedol Antonín Panenka a vrátil sa aj k úspešnému účinkovaniu Československa na kontinentálnom šampionáte 1976: „V očiach futbalovej verejnosti sme cestovali do bývalej Juhoslávie ako outsideri. Nikto nečakal, že by sme mohli dosiahnuť nejaký úspech. My, hráči, sme však mali odlišný názor. Vedeli sme, že máme skvelý tím zložený z vynikajúcich individualít, a vidíte, ako to nakoniec dopadlo.“
