BRATISLAVA 11. októbra (WEBNOVINY) – Pád vlády Ivety Radičovej znamenal podľa premiéra Roberta Fica príchod politickej stability do krajiny.
Ako povedal pre agentúru SITA, obdobie neustálych vnútrokoaličných hádok, ktoré vyrušovali verejnosť, vystriedal reálny vládny výkon v politicky stabilnom prostredí.
Fico to povedal v súvislosti s piatkovým druhým výročím pádu vlády Ivety Radičovej.
Vtedajšia vládna štvorkoalícia nebola podľa predsedu KDH Jána Figeľa homogénna a mala veľmi ťažkú úlohu – dávať do poriadku štátnu politiku po štyroch rokoch koalície Smer-HZDS-SNS, Roberta Fica, Vladimíra Mečiara a Jána Slotu.
„Ak Radičovej koalícia bola podľa rétoriky R. Fica zlepencom, tak jej predchodkyňa bola zrastencom záujmov a zneužívania moci. Zostalo po nej mínové pole v oblasti zadlžených nemocníc, krachujúcich železníc, neudržateľného štátneho deficitu gréckej úrovne – takmer 8% v roku 2009 a 2010, rýchlo rastúci verejný dlh, korupcia v eurofondoch, megaškandály ako nástenkový tender, predaj emisií, mýtny tender, podpísané PPP projekty,“ povedal Figeľ pre agentúru SITA.
Koalícia bola názorovo roztrieštená
Radičovej koalícia začala podľa Figeľa zložito a nie optimálne už pri samotnom zostavovaní vlády a parlamentu. Upozornil, že KDH malo pri tom slovo tretieho subjektu v poradí. Vládny program bol podľa predsedu KDH základom ozdravenia verejných financií, vyššej transparentnosti vo verejnom obstarávaní, boja s korupciou, záchrany VšZP, železničných spoločností a ich revitalizácie, vysokého tempa pri výstavbe diaľnic a bezprecedentnej modernizácie ciest I. triedy.
„Trieštenie vzťahov vďaka individuálnym iniciatívam a sporom v parlamente ju výrazne zaťažovalo. Prvý hlbší rozpor sa ukázal pri prvej voľbe generálneho prokurátora, keď klub SDKÚ-DS mal najprv dvoch kandidátov a následne uprednostnil obštrukciu namiesto podpory Evy Miššíkovej, ktorá dostala podporu poslancov KDH, Most-Híd a SaS,“ pripomenul.
Figeľ zdôraznil, že klub SaS zahlasoval za prvý, základný euroval. Preto bolo po roku logické zo strany premiérky požadovať podporu a dôveru pri jeho úprave a rozšírení, spolu s návrhom na mechanizmus vnútroštátneho rozhodovania o jednotlivých stanoviskách SR do budúcnosti. „Nevyslovenie dôvery vlastnej vláde skupinami ľudí okolo R. Sulíka a I. Matoviča definitívne rozhodlo o páde vlády bezprecedentným spôsobom. Rozvinuli tým cestu k predčasným voľbám a široký červený koberec pre Fica ako premiéra. Slovensko má po 20 rokoch vládu jednej strany – a to so všetkými dôsledkami v jednotlivých oblastiach, euroval funguje, eurozóna spolu so Slovenskom stabilizovala svoje pomery a postupne konsoliduje finančnú i politickú situáciu,“ vyhlásil Figeľ. Úplne iná by bola podľa neho napríklad atmosféra a podmienky pre pravicu pri voľbách do VÚC či prezidenta republiky.
Európska agenda zasiahla do vnútroštátnych záležitostí
O tom, kto sa po 11. októbri 2011 napriek hlasovaniu strany držal stoličiek a funkcií svedčí podľa Figeľa to, že ministri vlády za SaS odmietli opustiť vládu napriek výslovnej požiadavke jej predsedníčky I. Radičovej a zostali v nej sedieť až do výmeny vlády po voľbách.
Pád vlády podľa Figeľa ukázal, že európska agenda sa definitívne stala súčasťou vnútroštátnych politických záležitostí, politických vzťahov medzi stranami. Znamená to novú, dôležitú skúsenosť a dozrievanie slovenskej politiky a spoločnosti v spoločnom európskom priestore.
Vláda Ivety Radičovej padla pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale 11. októbra 2011, keď nezískala dôveru poslancov Národnej rady SR.
Poslanci hlasovaním neschválili ani zvýšenie objemu slovenských záruk v eurovale. Za euroval a vyslovenie dôvery vláde pred dvoma rokmi hlasovali všetci prítomní poslanci za SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd a Martin Fecko zo skupiny Obyčajní ľudia (OĽ). Poslanci za Smer-SD sa pred hlasovaním prezentovali, ale nehlasovali, čím zariadili uznášaniaschopnosť parlamentu. Proti boli členovia SNS a bývalí členovia tejto strany Anna Belousovová a Rudolf Pučík. Liberáli zo SaS ani traja poslanci z OĽ sa na hlasovaní nezúčastnili. Následne parlament 13. októbra odsúhlasil konanie predčasných parlamentných volieb, keď 143 hlasmi schválil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR. Na vypísaní predčasných volieb na 10. marca 2012 sa dohodla vtedajšia koalícia s vtedy opozičným Smerom-SD za podporu eurovalu.
