BRATISLAVA 9. októbra (WEBNOVINY) – Nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov by si mohli uplatňovať aj poberatelia starobných dôchodkov. Znamená to, že pracujúci dôchodcovia by rovnako ako bežní zamestnanci, dohodári či živnostníci po koncoročnom zúčtovaní platili dane až od sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku platného životného minima, čo aktuálne predstavuje 3 803,33 eura. Vyplýva to z novely zákona o dani z príjmov, ktorú do parlamentu predložil poslanec za SaS Peter Osuský.
Starobní dôchodcovia si dnes na rozdiel od iných nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť nemôžu, respektíve si ju môžu uplatniť iba v obmedzenej miere – vo výške rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku, ak je dôchodok nižší ako nezdaniteľná časť základu dane.
„Samotné starobné dôchodky sú síce oslobodené od dane, ale poberatelia starobných dôchodkov si nemôžu uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane, a teda sú daňovo znevýhodnení voči iným osobám, ktoré majú príjmy podliehajúce dani z príjmov,“ argumentuje Osuský. Na takéto znevýhodnenie starobných dôchodcov podľa jeho slov neexistuje žiadny legitímny dôvod.
Podľa Osuského bude dopad na rozpočet nižší
Starobní dôchodcovia by si na základe návrhu poslanca SaS mali polepšiť, naopak, menej vyberie štát na daniach. Podľa údajov Sociálnej poisťovne v marci 2014 pracovalo 122 853 poberateľov starobných dôchodkov. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v roku 2014 sumu 3 803,33 eura.
„Pre všetkých poberateľov starobných dôchodkov by tak nezdaniteľná časť základu dane predstavovala v roku 2014 cca 467 250 500 eur, čomu zodpovedá daň vo výške cca 88 777 595 eur,“ vysvetľuje Osuský.
Takýto výpadok príjmov štátneho rozpočtu by však podľa neho nastal iba v prípade, že by všetci starobní dôchodcovia mali dôchodky vyššie ako nezdaniteľná časť základu dane a zároveň aj ešte vyššie príjmy podliehajúce dani z príjmov, čo evidentne nezodpovedá realite, keďže niektorí dôchodcovia majú nižšie dôchodky, nepracujú na plný pracovný úväzok, nepracujú celoročne, prípadne majú nižšie príjmy z pracovnej činnosti.
Reálny dopad na štátny rozpočet by tak podľa Osuského bol nepochybne oveľa nižší. Podľa údajov Štatistického úradu SR zamestnanosť v prvom štvrťroku 2014 dosiahla 2 331 300 osôb. Podiel starobných dôchodcov na celkovej zamestnanosti predstavoval zhruba päť percent.
Diera v rozpočte by sa kompenzovala nižšími výdavkami štátu
V schválenom zákone o štátnom rozpočte na rok 2014 sa predpokladajú príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb vo výške 218,999 miliónov eur. Päťpercentnému podielu starobných dôchodkov na zamestnanosti zodpovedá cca 11 miliónov eur v príjmoch štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb.
Osuský novelu predložil už na septembrovú schôdzu NR SR, ale návrh stiahol. Reálny negatívny dopad navrhovanej novely na príjmy štátneho rozpočtu vtedy odhadoval na cca päť miliónov eur. Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku k zákonu odhadlo negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2015 vo výške 32,6 mil. eur, v roku 2016 vo výške 34,2 mil. eur a v roku 2017 vo výške 36,0 mil. eur.
Osuský považuje odhad ministerstva financií za nadhodnotený, čísla si však osvojil. Dieru v rozpočte navrhuje poslanec liberálov kompenzovať tým, že sa v rokoch 2015 až 2017 každoročne znížia výdavky štátneho rozpočtu o 40 mil. eur, a to v kapitole Ministerstva hospodárstva SR.
