BRATISLAVA 6. mája (WEBNOVINY) – Objasňovanie aktuálnej pozície Slovenska k pôžičke Grécku poslancom parlamentného európskeho výboru skončilo „politickou fraškou“. Tak totiž nazval výsledok štvrtkového rokovania, keď výbor zostal po odchode opozičných poslancov neuznášaniaschopný, minister financií Ján Počiatek. Ten spolu s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom prišli vysvetliť aktuálnu situáciu na žiadosť predsedu výrobu Jána Kovarčíka. Poslanec SDKÚ-DS poslanec Ivan Štefanec však ešte predtým, ako ministri dostali slovo, vystúpil s tým, že zasadnutie výboru je irelevantné a podľa ústavného zákona sa o tejto veci má rozprávať v pléne tak, ako o to požiadali v stredu na základe zozbieraných podpisov opoziční poslanci. Následne zástupcovia opozície z rokovania výboru odišli a stanoviská ministrov si tak vypočuli iba štyria poslanci vládnej koalície.
Počiatek pritom odmieta tvrdenia opozície, že vláda sa snaží pri gréckej otázke parlament obísť a prijíma v Bruseli záväzky, na ktoré nemá od zákonodarného zboru mandát. Podľa ministra sa totiž v Bruseli zatiaľ dohadovali len rámce, za ktorých sa má finančná pomoc pre Grécko aktivovať, samotný Brusel však dodáva, že konkrétne záväzky podliehajú schváleniu národných parlamentov. Diskutovať o pôžičke grécku v parlamente bude preto podľa Počiatka možné až vtedy, ak budú známe všetky detaily, ktoré sa jej budú týkať. Predovšetkým to, či grécka strana prijme všetky reštriktívne opatrenia, ktorými je finančná pomoc krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu podmienená.
Prvý krok k pôžičke môžu podľa Lajčáka Gréci urobiť už vo štvrtok alebo v piatok, kedy má ich parlament rozhodnúť o špeciálnom rámcovom zákone, na základe ktorého sa majú prijímať ďalšie právne normy smerujúce k výrazným škrtom najmä v sociálnych výdavkoch, ale aj k zvyšovaniu daní. Gréci by na základe tohto rámcového zákona mali podľa Lajčáka ušetriť až 36,4 mld. eur tak aby počas troch rokov deficit verejných financií dostali zo súčasných 13,6 % hrubého domáceho produktu, pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu.
Ďalšie nadväzujúce zákony by mohol mať grécky parlament podľa Počiatka schválené na prelome júna a júla. Pozícia Slovenska sa pritom podľa neho nemení a tak ako premiér tento týždeň povedal, peniaze do Grécka poputujú až vtedy, keď bude mať všetky úsporné opatrenia schválené parlamentom. O poskytnutí pôžičky grécku tak pravdepodobne bude rozhodovať až nový slovenský parlament po júnových parlamentných
„Poskytnutie finančnej pomoci bude podmienené dvoma faktami. Prvým je súhlas národných parlamentov. Druhou podmienkou je, aby grécka vláda prijala veľmi drastické úsporné opatrenia a pochopiteľne počas celých troch rokov sa bude veľmi starostlivo vyhodnocovať plnenie týchto opatrení,“ povedal vo štvrtok na eurovýbore Lajčák. Ako dodal, podľa dohodnutej schémy by mala pôžička Grécku mala putovať v dvanástich štvrťročných tranžiach počas trojročného obdobia. „Každá z tých 12 tranží bude predmetom konsenzu krajín eurozóny a bude im predchádzať veľmi podrobný monitoring Európskej centrálnej banky a Európskej komisie,“ konštatoval minister zahraničných vecí. Technicky by sa malo poskytnutie pomoci realizovať prostredníctvom dvoch zmlúv, a to na základe úverovej zmluvy a zmluvy medzi veriteľmi.
Nepravdivé sú tak podľa Lajčáka vyjadrenia, že Slovensku už prijalo vo vzťahu k pôžičke nejaké záväzky. „Zatiaľ žiadne záväzky prijaté neboli. Ani prijaté byť nemohli, lebo neboli splnené podmienky. A tiež platí, že Národnú radu SR v tomto procese nemožno obísť, ale vláda do parlamentu pôjde vo chvíli, keď bude mať niečo v rukách, teda keď budú jasné dokumenty, keď bude o čom a čo schvaľovať. Tá panika mi pripadá ako neodôvodnená,“ doplnil minister zahraničných vecí.
Štáty eurozóny sa minulý týždeň dohodli na aktivácii mechanizmu finančnej pomoci dlhmi decimovanému Grécku. Podľa tejto dohody by po naplnení podmienok malo do Grécka putovať na vykrytie dlhu v trojročnom období spolu 110 mld. eur, z čoho majú 80 mld. eur poskytnúť krajiny eurozóny a zvyšných 30 mld. eur Medzinárodný menový fond. Na Slovensko z tejto sumy pripadá čiastka vyše 800 mil. eur. O ďalšom postupe v gréckej otázke budú v piatok rokovať šéfovia vlád a štátov únie na mimoriadnom summite v Bruseli.
SITA
