BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) –
Maďaričov rezort hovorí o rokoch
Ministerstvo kultúry síce stále pracuje na novom modeli financovania cirkví, ale podobu navrhovaného riešenia sa verejnosť tak skoro nedozvie.
Podľa odhadu riaditeľa cirkevného odboru ministerstva kultúry Jána Jurana si na to ešte asi niekoľko rokov počkáme.
„Problém spočíva v tom, že ide o veľmi komplikovanú záležitosť,“ povedal Juran v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu, patriaceho pod RTVS.
Odlišné názory majú opozičné strany na to, či súpis cirkevného majetku má vykonať cirkev alebo štát.
SDKÚ, KDH a OĽaNO si myslia, že súpis cirkevného majetku by mal spraviť štát, Most-Híd a SaS sa domnievajú, že tak majú urobiť samotné cirkvi.
„Cirkev je dnes determinovaná štátnymi príspevkami, nový spôsob financovania by mohol zlepšiť jej postavenie v spoločnosti,“ konštatoval podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec.
Zároveň sa domnieva, že štát má prostredníctvom katastrálnych úradov a ďalších inštitúcií k dispozícii všetky údaje, súpis cirkevného majetku by preto mal ležať na jeho pleciach.
Aj líder OĽaNO Igor Matovič si myslí, že cirkvám by odluka od štátu pomohla a privítala by to aj podstatná časť cirkevných hodnostárov.
Ak by mali cirkvi robiť súpis svojho majetku sami, Matovič by to považoval za šikanovanie, podobne ako keď štát „preháňa“ z úradu na úrad všetkých občanov. Keďže štát disponuje všetkými údajmi, mal by súpis urobiť on. Bývalý minister školstva Martin Fronc (KDH) si vie predstaviť odluku cirkvi od štátu prostredníctvom asignačnej dane, ktorú by platili všetci občania.
„Kto by neprispieval na cirkvi, tak by dával peniaze na iné kultúrne ciele,“ poznamenal. Problém by v tomto prípade mohol podľa jeho slov nastať u menších cirkví, ktoré by mohli dostať minimum zdrojov a mal by sa preto hľadať spôsob ich dofinancovania.
Fronc nevidí dôvod na to, aby cirkev robila súpis svojho majetku, ak tak chce, má to vykonať štát. Upozornil však, že aj tu môže nastať problém s prípadným ohodnotením cirkevného majetku, predovšetkým množstvo poľnohospodárskej pôdy je podľa Fronca dnes nepredajnej, respektíve reálne nevyužiteľnej.
Premiér chce pokoj v štáte
Podpredseda SaS Daniel Krajcer zdôraznil, že tému odluky cirkvi od štátu otvoril on.
SaS má podľa Krajcera vypracovaný konkrétny model zrovnoprávnenia financovania cirkví, náboženských spoločností a organizácií pracujúcich v treťom sektore prostredníctvom zavedenia systému asignačnej dane.
Ide o poukázanie časti zaplatenej dane na základe slobodného rozhodnutia daňovníka. Daňovník by v daňovom priznaní mohol rozhodnúť, komu poukáže jedno percento zo základu dane.
„Vnímam to ako základ do širšej diskusie, ktorú budeme iniciovať v najbližšom čase,“ konštatoval podpredseda liberálov. Smer-SD to podľa Krajcera s odlukou cirkvi od štátu nemyslí vážne, čo dokumentujú aj premiérove slová spred dvoch týždňov.
„Vyvolávať akékoľvek napätie v tomto období by bolo asi dosť nezodpovedné a potrebujeme aj cirkvi a náboženské spoločnosti, aby prispievali k pokoju a zmieru v štáte, pretože budeme prijímať ďalšie a ďalšie rozhodnutia,“ uviedol prednedávnom Robert Fico v SRo.
Zlý príklad je hospodárenie v Trnave
Urobiť súpis svojho majetku by malo byť podľa exministra v záujme samotnej cirkvi, už len preto, aby sa predišlo podozreniam z neefektívneho narábania s majetkom, ako sa ukazuje napríklad v Trnavskej arcidiecéze.
„Cirkev by mala vedieť, čo všetko má v majetku,“ konštatoval podpredseda poslaneckého klubu Mostu-Híd Gábor Gál. Súpis majetku je podľa neho pri diskusii o odluke cirkvi od štátu dôležitý, urobiť by ho mala cirkev.
Rezort kultúry podľa ministra Mareka Maďariča pracuje na rôznych návrhoch financovania cirkví. Zástupcov cirkví už ministerstvo kultúry oslovilo, či sú ochotní poskytnúť informácie o stave svojho majetku.
Najväčšia z nich, kresťanská rímskokatolícka cirkev, dlhodobo argumentuje, že súpis majetku nemá, ten majú len jednotlivé biskupstvá respektíve farnosti a jednotlivé rehole. Ak chce štát urobiť súpis cirkevného majetku, má tak urobiť sám, pretože disponuje všetkými údajmi.
Zmluva s Vatikánom nepustí
Sociológ Ján Bunčák si myslí, že na Slovensku sa nedá prijať český model financovania cirkví – dokončíme reštitúcie a potom poďme každý za svoje.
Slovensko totiž prevzalo základnou zmluvou s Vatikánom oveľa vyššie záväzky aj vo vzťahu k financovaniu cirkví a cirkevným spoločností.
„To bude znamenať, že nejakým spôsobom Slovenská republika bude musieť aj v budúcnosti prispievať na priebežné výdavky cirkví,“ povedal Bunčák.
V Európskej únii je veľa spôsobov financovania cirkví.
V Taliansku a Španielsku funguje model asignačnej dane, kde si človek zvolí, na ktorú cirkev dá stanovený percentuálny príspevok, a ak si človek nezvolí, tak ich dá štát na kultúru alebo charitu. V Nemecku zas majú cirkevné dane,
V Belgicko financuje štát 85 percent cirkví. Komentátor František Múčka by preferoval asignačný model.
„Vy si poviete, že chcete zo svojich daní platiť cirkev a potom časť z vašich peňazí na tú cirkev ide a kto nechce, kto s tým má problém, tak jeho čiastka by išla na iné ciele,“ povedal. Podľa Bunčaka, nech bude model financovania cirkví akýkoľvek, musí byť pre ne dostatočný.
