BRATISLAVA 20. októbra (WebNoviny.sk) – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová vypracovala mimoriadnu správu o závažnom porušovaní ľudských práv a slobôd zo strany polície, ktorú predloží Národnej rade (NR) SR na prerokovanie na najbližšej schôdzi v novembri.
Dubovcová to na tlačovej besede odôvodnila tým, že polícia má na niekoľkých oddeleniach okrem policajných ciel vytvorené aj priestory, ktoré využíva na obmedzovanie osobnej slobody a porušuje v nich ľudské práva zadržaných osôb. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil úrad ochrankyne práv ešte v roku 2014.
Kaliňák reagoval na Dubovcovej slová o porušovaní práv
Na výzvy Dubovcovej zatiaľ nikto z kompetentných nereagoval
Mimoriadnu správu sa Dubovcová rozhodla predložiť parlamentu po tom, čo s touto problematikou už oslovila prezidenta Policajného zboru, ministra vnútra a rovnako aj národnú radu. Žiadny z kompetentných štátnych orgánov však na jej výzvy o zrušení takýchto „priestorov na odloženie človeka“ nereagoval.
Namiesto toho, aby policajný prezident vydal rozkaz, ktorým by takéto praktiky zakázal, legitimizoval ich. „Ľudia, ktorí sa ocitnú oproti štátu a štátnej moci v takejto situácii, nemajú zabezpečenú žiadnu ochranu svojich práv,“ povedala Dubovcová s tým, že preto sa rozhodla podať národnej rade mimoriadnu správu.
Očakáva od nej absolútny zákaz používania takýchto priestorov v policajnej praxi. „Nenavrhujem vyvodenie personálnej zodpovednosti, pretože je pre mňa prioritné to, aby túto prax zakázali. Je to jediné, čo očakávam,“ zdôraznila Dubovcová.
Opatrenia na obmedzenie slobody sa podľa právnika Tomáša Čitbaja z úradu verejnej ochrankyne práv nedajú robiť inak, ako to uvádza zákon. „V zákone je jasne uvedené, že jediný spôsob obmedzenia osobnej slobody na policajnej stanici je možný prostredníctvom cely policajného zaistenia. Žiadny iný spôsob použiť nemôžu, vyplýva to aj z článku 17 Ústavy Slovenskej republiky,“ vysvetlil Čitbaj.
Polícia nedokáže vierohodne preukázať, akým spôsobom s týmito ľuďmi v načierno vytvorených priestoroch zaobchádza, pretože sa v týchto klietkach nenachádzajú kamery, ktoré sú podľa zákona povinnou súčasťou ciel policajného zaistenia.
V rámci prieskumu navštívili 19 vopred vytypovaných policajných útvarov
Podnetom na začatie výskumu za roky 2014 a 2015 bol fakt, že „Slovenská republika doteraz nemá vytvorený právny mechanizmus, ktorý by nezávisle kontroloval takéto priestory a osoby, ktorým bola obmedzená osobná sloboda, majú veľmi sťažené možnosti, ako sa domáhať svojich práv,“ uviedla právnička Katarína Čulíková z úradu verejnej ochrankyne práv.
V rámci prieskumu navštívili 19 vopred vytypovaných policajných útvarov, kde v niektorých prípadoch objavili okrem nedostatočného vybavenia policajných ciel aj vyhradené priestory, ktoré nie sú upravené v zákone a sú nelegálne. „Polícia ich využíva ako bežnú prax. Namiesto toho, aby osobu, ktorá má obmedzenú osobnú slobodu, umiestnila do cely policajného zaistenia, často tieto osoby umiestňujú do týchto vyhradených priestorov,“ vysvetlila Čulíková.
Tieto priestory majú formu klietky alebo vyhradenej úzkej chodby s tým, že tam zadržané osoby aj pripútavajú. Problémom však je, že mnohé z takto obmedzovaných osôb nie sú trestanci alebo kriminálnici, ale osoby predvolané v rámci susedských sporov či sporov, ktoré polícia bežne rieši.
Policajti vysvetľujú používanie takýchto priestorov rôzne. Napríklad tam dávajú ľudí, ktorých na policajnú stanicu priviezli opitých. „Podľa zákona majú k takej osobe zavolať lekára a ten má povedať, či taký človek môže byť umiestnený v cele. Až potom môžu ďalej postupovať,“ uviedla Dubovcová s tým, že v prípadoch, ktoré riešil jej úrad takto policajti nikdy nepostupovali.
Prípad z Lučenca
Posledný prípad brutálneho zadržiavania osoby v takejto klietke je prípad z policajného oddelenia v Lučenci z mája tohto roku, keď polícia zadržiavala rómskeho muža v tomto nelegálnom priestore 24 hodín bez prístupu k toalete a bez postele.
Muž mal po prepustení na hlave, rukách, ľadvinách a stehnách početné zranenia a zlomené viaceré rebrá a stavce. „V deň jeho zaistenia pritom podstúpil dve vyšetrenia (vrátane rtg pľúc) s konštatovaním, že v čase jeho obmedzenia na osobnej slobode nemal žiadne zranenia,“ uvádza Dubovcová vo svojej mimoriadnej správe.
„V prípade ak štát dostane do svojej moci človeka v určitej zdravotnej kondícii a po tom, ako ho má vo svojej moci, má podstatne zhoršený zdravotný stav než ako mal, keď ho štát prevzal, vždy štát musí adekvátnym spôsobom vysvetliť ako a prečo sa to stalo,“ vysvetlila Dubovcová. V tomto prípade sa tak doteraz nestalo. Polícia prípad stále vyšetruje.