BRATISLAVA 3. októbra (WEBNOVINY) – Rozšíriť katalóg politických ústavných práv o právo na dobrú správu vecí verejných navrhujú v novele ústavného zákona poslanci za OĽaNO Igor Hraško a Miroslav Kadúc.
„Pojem ´dobrá správa´ je súhrnom zásad a požiadaviek v modernom demokratickom právnom štáte, ktorých spoločným cieľom je kvalitné, efektívne, transparentné a riadne fungovanie verejnej správy,“ vysvetľujú poslanci obyčajných ľudí.
Navrhované Právo na dobrú správu vecí verejných vychádza z ustanovení článku 41 Charty základných práv Európskej únie.
Obsahuje zachované tri základné princípy – nestrannosť, spravodlivosť a primeranosť. V zmysle princípu nestrannosti by mali orgány verejnej moci konať objektívne, nezaujato a zároveň by mali dohliadať, aby jednotliví činitelia orgánov verejnej moci vykonávali svoje povinnosti rovnako nestranne bez ohľadu na ich vlastné osobné presvedčenie a záujmy.
Princíp spravodlivosti znamená v tomto kontexte predovšetkým právo na spravodlivý proces zahŕňajúci právo priamo dotknutej osoby byť účastníkom postupu, v ktorom sa vydáva akt vykonávateľa verejnej správy. Zmyslom tretieho atribútu je primeranosť, ktorá zabezpečuje hlavne rýchlosť a efektívnosť konania.
Úrady zamierali sťažnosti
O potrebe ukotvenia práva na dobrú správu podľa opozičných zákonodarcov svedčia každodenné udalosti a prax. Z mnohých prípadov sa podľa nich dá na ilustráciu vybrať situácia, v ktorej občan poukázal vo forme sťažnosti na nedostatky orgánu verejnej správy pri plnení uznesení vlády.
Túto sťažnosť príslušný orgán verejnej moci zamietol z toho dôvodu, že občan v sťažnosti nevedel identifikovať žiadne relevantné právo, ktoré bolo poškodené, keďže právo na dobrú správu vecí verejných nie je v slovenskom právnom poriadku riadne zakotvené. „Avšak ak by v právnom systéme SR existovalo právo na dobrú správu, občan by mohol svoju sťažnosť odôvodniť zásahom do tohto práva,“ argumentujú Hraško a Kadúc.
Neexistuje príslušný orgán
Za predpokladu existencie práva na dobrú správu by sa tento občan podľa nich pri nesprávnom úradnom postupe kontrolného orgánu mohol s podnetom obrátiť na verejného ochrancu práv, keďže by išlo o porušenie ústavného ľudského práva. „V súčasnosti aj v prípade odôvodnenej sťažnosti podanej podľa zákona o sťažnostiach je možné túto sťažnosť odložiť, a teda nezaoberať sa ňou len preto, že neexistuje príslušný orgán, ktorý by sa ňou mohol zaoberať. V prípade prijatia predloženého ústavného zákona už takýmto orgánom bude jednoznačne verejný ochranca práv,“ doplňujú poslanci za OĽaNO.
Narastajúci význam práva na dobrú správu konštatovali podľa obyčajných aj verejní ochrancovia práv krajín V4, ktorí sa na spoločnom stretnutí v apríli 2013 uzniesli, že „verejní ochrancovia práv vyjadrujú presvedčenie, že úspešné plnenie ich ústavných a zákonných kompetencií je bezprostredne spojené aj s ochranou práva na dobrú správu, ktorá je nielen priateľská k občanom, ale v súlade s európskymi normami predstavuje aj základnú požiadavku pre konanie a rozhodovanie orgánov verejnej správy.“
