BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) – Konfederácia odborových zväzov SR žiada ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby analýzu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému doplnila o analýzu reálneho nastavenia odvodov do druhého dôchodkového piliera. Nastavenie príspevkov do kapitalizačného piliera by malo byť podľa odborárov také, aby bola zabezpečená finančná stabilita a udržateľnosť, ako aj sociálna úloha dôchodkového systému pri výplate dôchodkových dávok. Podľa KOZ ide najmä o schopnosť štátneho priebežného piliera vyplácať dôchodky počas nasledujúcich 20 rokov na primeranej úrovni, ktorá by zabezpečila primeranú životnú úroveň dôchodcov a ochránila ich v starobe pred chudobou.
Skúsenosti zo susedných krajín, ktoré zaviedli druhý pilier skôr ako Slovensko, podľa KOZ ukazujú, že ochudobňovanie priebežne financovaného verejného systému dôchodkového zabezpečenia odvodmi do súkromných fondov je neudržateľné. „Maďarsko zaviedlo druhý súkromný pilier v roku 1998 a po 12 rokoch čiastkových náprav negatívnych dopadov na občanov a na verejný rozpočet v roku 2010 odvody do súkromného druhého piliera zrušilo úplne,“ upozornili odborári počas pripomienkového konania. Poľsko podľa KOZ zaviedlo druhý pilier v roku 1999 a ešte koncom minulého roka rozhodlo o znížení odvodov do druhého piliera zo 7,3 % na 2,3 %, aby ochránilo svoje verejné financie. Obdobne podľa odborárov postupovalo Lotyšsko a znížilo odvod do kapitalizačného piliera z 2 % na 1 %. „Je preto nepochopiteľná snaha slovenskej vlády presúvať ešte viac prostriedkov do druhého piliera zavedením povinnej účasti mladých v tomto sporení a najmä redukovať príspevky do priebežne financovaného systému, ktorý jediný teraz vypláca dôchodky a najbližších 20 rokov aj bude,“ dodáva KOZ.
Slovenskí občania by mali zreálniť svoje očakávania budúcich dôchodkov vyplácaných zo štátneho, priebežného dôchodkového piliera. „Dôsledkom nepriaznivého demografického vývoja a očakávaných dôsledkov na hospodárenie verejných financií je pravdepodobné, že bude nutné parametre priebežného piliera upraviť, napríklad znížiť mieru náhrady a zvýšiť dôchodkový vek,“ uvádza sa v analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí. V prípade druhého, kapitalizačného dôchodkového piliera by mali sporitelia podľa rezortu práce zreálniť očakávania o výnosnosti, pričom by sa malo transparentne komunikovať o výške poplatkov a pripraviť legislatívne pravidlá pre kúpu tzv. doživotných dôchodkov.
V súčasnom priebežnom dôchodkovom pilieri ľudia počas aktívneho pracovného života v priemere zaplatia viac, ako z neho na dôchodku vyberú. „Súčasná sadzba na dôchodkové poistenie na úrovni 28,75 % je vyššia o 2,75 % v porovnaní s „férovou“ sadzbou, ktorá je na úrovni 26 %,“ upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Ako „férovú“ sadzbu ministerstvo označuje sadzbu, pri ktorej osoba zaplatí do systému presne toľko, koľko z neho aj dostane. Na starobné poistenie pritom platia občania viac o 1,25 % a na invalidné poistenie o 1,5 % viac ako je „férová“ sadzba. Muži pritom platia na dôchodkové poistenie viac, ako je férová sadzba a naopak, ženy podstatne menej, ako je ich férová sadzba. Dôvodom je vyšší vek dožitia žien ako mužov, keď ženy strávia v dôchodkovom veku v priemere o 5 rokov viac. Príčinou deficitného hospodárenia štátneho priebežného piliera však nie sú dôchodky vyplácané z tohto systému. „Dôchodky vyplácané zo súčasného priebežného piliera sú v priemere nižšie, ako by mali byť podľa novej legislatívy, “ konštatuje sa v materiáli.
Faktorom, ktorý má negatívny vplyv na vybilancovanie priebežného systému, je pomer počtu poberateľov dávok a počtu platiteľov do systému. „V dôchodku je až o 50 % žien viac, ako by malo byť pri dôchodkovom veku 62 rokov,“ uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí. Na 100 pracujúcich žien v súčasnosti pripadá takmer 74 žien – dôchodkýň. Dôvodmi tohto stavu sú najmä nízky dôchodkový vek žien v minulosti a samotná demografická štruktúra populácie. „V prípade žien bol dôchodkový vek dlhodobo veľmi nízky, keď umožňoval, pri splnení podmienky počtu odchovaných detí, odísť do dôchodku už vo veku 53 rokov,“ upozorňuje analýza.
