Na trojkilometrovom úseku širokého bulváru tiahnuceho sa popri piesočnatej pláži sa rozprestierali desiatky stánkov. Reprezentovali nielen zúčastnené krajiny, ale aj každú zo 63 vietnamských provincií. Medzi stánkami boli vsadené viaceré atrakcie a pódiá, na ktorých si návštevníci mohli pozrieť kultúrne vystúpenia a prezentácie zúčastnených krajín. Delegácie v stánkoch prezentovali svoje národné jedlá podľa uváženia šéfkuchára. Jedlo si návštevníci mohli zakúpiť prostredníctvom systému žetónov. Slovenský stánok v tvare Bratislavského hradu okrem kvalitných slovenských vín ponúkal aj tradičné zemiakové placky, špíze, či zemiakový guláš. Slovenské špeciality boli vytvorené profesionálnym kuchárom, ktorý v poslednom čase pripravuje jedlá aj pre úrad vlády.
O úspechu slovenských jedál svedčí aj ich takmer každodenné vypredanie, a to i napriek tomu, že cena jedného jedla sa pohybovala okolo 2-3 Eur za porciu, čo je pre inak chudobnejší Vietnam už nadpriemerná cena. Počet návštevníkov organizátori odhadujú na vyše 100-tisíc a pre rozsiahlosť festivalu dokonca požiadali o zápis do Guinessovej knihy rekordov. Vzhľadom na to, že prvý ročník vzbudil veľký záujem, organizátori plánujú zo Svetového festivalu jedla urobiť každoročnú tradíciu.
Slovenský folklór zaujal Vietnamcov
Popri kuchároch sa zúčastnené krajiny prezentovali aj kultúrnymi vystúpeniami. Slovenskú kultúru reprezentoval folklórny súbor Ekonóm v podaní dvoch skúsených muzikantov a troch tanečníkov, ktorí každý deň pútali pozornosť vietnamského publika. Možno práve vďaka nim sa slovenský stánok stal jedným z najviac navštevovaných. Bol totiž jeden z mála, v ktorom hrala živá kapela a tanečníci neváhali a do tanca pozývali aj priateľských Vietnamcov. Vďaka dobre zohranému kolektívu mladej slovenskej delegácie, úspešnej podpore nedávno znovu-otvorenej ambasády v Hanoji a zástupcom ministerstva hospodárstva, zanechalo Slovensko vo Vietname dobrý dojem.
Autor: Vlado Štefanec
