BRATISLAVA 27. apríla (WebNoviny.sk) – Projekt Štátnej ochrany prírody (ŠOP) financovaný z európskych fondov sumou vyše 3,5 milióna eur, ktorého výstupom do roku 2015 mali byť programy starostlivosti o národné parky (NP) Veľká Fatra a Muránska planina a Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina, doposiaľ nepriniesol žiadne výsledky.
Asi žijeme v bohatej krajine
„Malo ísť o pilotný postup, podľa ktorého mali byť spracovávané ďalšie programy starostlivosti. Realita je však taká, že ŠOP a ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa ani len nechystá predložiť tieto programy starostlivosti vláde,“ konštatoval Juraj Vysoký, podpredseda občianskeho združenia PRALES.
Vysoký dodal, že súbežne s tým sa spracovávali programy starostlivosti o NP Poloniny, NP Slovenský raj a CHKO Poľana, ktoré stáli len zlomok z toho, čo sa minulo na spomínané tri programy starostlivosti v rámci projektu.
Zonácia prináša lepšiu ochranu prírody i príležitosti na rozvoj regiónov
„Ak sa má minúť za vypracovanie každého programu starostlivosti o NP či CHKO priemerne viac ako milión eur, tak to žijeme vo veľmi bohatej krajine. Občania si pritom platia odbornú organizáciu – Štátnu ochranu prírody, ktorá má vypracovanie programov starostlivosti v náplni práce. Za program starostlivosti o CHKO Poľana zaplatila ŠOP necelých 16-tisíc eur,“ zdôraznil Marián Jasík, riaditeľ Inštitútu pre ochranu prírody.
Vyzýva na vyšetrenie situácie
Poukázal na to, že v rámci 3,5-miliónového projektu bolo spracovaných viacero štúdií a podkladových materiálov, ktoré pre vypracovanie programov starostlivosti ani neboli potrebné. Napríklad analýza vlastníckych vzťahov z verejne dostupných zdrojov stála ŠOP takmer 700-tisíc eur.
„Buď táto organizácia nie je schopná efektívne využívať zdroje, ktoré má k dispozícii, alebo sa tu možno niekde skrývajú provízie plynúce tým, ktorí ťahajú za nitky zo zadných dvorov. Mal by to niekto poriadne vyšetriť,“ vyhlásil Jasík.
Ochrana prírody je dlhodobo podfinancovaná
Do projektu bolo zapojené aj občianske združenie PRALES, ktoré malo podľa Vysokého pochybnosti o jeho vhodnom riadení. „Nie je zrejmé prečo ŠOP a MŽP za dva a pol roka neboli schopní predložiť vypracované programy starostlivosti do legislatívneho procesu. Dáta získané mapovaním totiž zastarávajú, stávajú sa čoraz menej použiteľnými a môže sa stať, že to boli zbytočne vyhodené peniaze,“ vyhlásil Vysoký.
Na záver dodal, že ochrana prírody je na Slovensku už dlhodobo podfinancovaná, chýbajú jej prostriedky na reálnu ochranu biotopov aj druhov. „A v prípadoch, že sa aj nájdu dodatočné finančné zdroje z európskych fondov, dochádza k ich plytvaniu a v konečnom dôsledku sa len minimálne percento z nich použije na praktickú ochranu prírody,“ uzavrel.
Agentúra SITA požiadala tento týždeň ministerstvo životného prostredia o vyjadrenie, odpoveď však dodnes nedostala.
