Prečo ste tento návrh zákona opäť predložili na terajšej schôdzi NR SR? V minulosti dvakrát neprešiel a začiatkom apríla ste ho stiahli pred hlasovaním v prvom čítaní?
Veľké spoločnosti vyhrávajú štátne zákazky prostredníctvom verejného obstarávania a neplnia si svoje povinnosti. Napriek tomu, že obstarávateľ im zaplatí za vykonané práce, služby alebo dodanie tovaru, neplatia svojim subdodávateľom. Je to prejav arogancie alebo svojvôle. Menšie firmy a živnostníci na to doplácajú, pretože nemajú dostatočné finančné rezervy na to, aby mohli čakať štyri, päť mesiacov či pol roka.
Nedávno ste vytvorili portál nezaplatilimifakturu.sk. S akým ohlasom sa stretol?
Portál navštívili desiatky podnikateľov, ktorým nezaplatili. Sľúbil som im, že budem identifikovať firmy a generálnych dodávateľov, ktorí vyhrali veľké štátne zákazky a neplatia svojim subdodávateľom. Takýchto prípadov máme ďalšie desiatky. Keď už nič iné, tak budem pokračovať v tomto čítaní v rozprave parlamentu. Chcem poukázať na vážnosť tohto problému, pretože za malými firmami a živnostníkmi sú ich zamestnanci a rodiny, ktorí sa dostali do vážnych sociálnych problémov. Treba riešiť túto situáciu.
Treba riešiť túto problematiku novým zákonom?
Som presvedčený, že tento návrh zákona je dobrý a vystihuje podstatu. Ak generálny dodávateľ dostane od obstarávateľa zaplatené, musí v určitej časovej lehote, navrhujeme tridsať dní, zaplatiť svojim subdodávateľom. Ak nie, tak mu hrozí, že po ďalších lehotách bude diskvalifikovaný z možnosti uchádzať sa o zákazku vo verejnom obstarávaní v budúcnosti.
Je nevyhnutný až taký prísny postih?
Je to síce radikálne riešenie, ale treba urobiť poriadok v plnení finančných záväzkov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, aby nevznikala druhotná platobná neschopnosť. Zhoršuje to nielen finančné toky, ale dostáva mnohých malých podnikateľov a živnostníkov do existenčných problémov. Tí musia buď zatvoriť firmu, zrušiť živnosť alebo v lepšom prípade prepustiť mnohých zamestnancov. Tento návrh zákona má tak mnoho dopadov na rozvoj podnikania, alebo na samotnú zamestnanosť. Toto riešenie by výrazne prispelo k zlepšeniu podnikateľského prostredia v oblasti druhotnej platobnej neschopnosti.
Nemalo by sa to predsa len riešiť komplexnejšie?
Ideálne by bolo, aby boli doriešené aj obchodné vzťahy z hľadiska plnenia finančných záväzkov a platobná disciplína bola čo najlepšia. Budeme takisto pripravovať určité kroky. Ak štát môže priamo intervenovať a zlepšiť situáciu, tak tento návrh zákona vystihuje riešenie tohto problému. Minimálne v tejto oblasti by sme si vedeli urobiť poriadok. Nie je to zanedbateľný objem finančných zdrojov, pretože štát takýmto spôsobom ročne investuje okolo dve miliardy eur. Pri takomto obrovskom objeme peňazí realizovanom cez verejné obstarávanie je mnoho firiem, ktoré nedostávajú zaplatené a pritom tieto peniaze sú k dispozícii. Štátne a verejné inštitúcie tieto prostriedky zaplatia generálnym dodávateľom a tí to neposunú ďalej. Musíme vyriešiť tento stav tam, kde štát môže okamžite intervenovať.
Nestačilo by upraviť Obchodný zákonník?
Je pravda, že môžete prísť s novelou Obchodného zákonníka a dať 30-dňovú lehotu ako maximálnu dobu splatnosti. Stále je však otvorená otázka, že dodávateľ a odberateľ si môžu dohodnúť aj iné podmienky. Ak sa dohodnú na 60-dňovej alebo 90-dňovej dobe splatnosti, to je na ich dobrej vôli. Štát do toho nemôže vstupovať, to by bolo obmedzovanie slobody podnikania. Podnikateľské subjekty sa môžu dohodnúť aj inak a nebude to proti litere zákona. To je niečo iné, hoci aj tam dochádza často k neplneniu si finančných záväzkov. Potom ten, kto má pohľadávku voči svojmu obchodnému partnerovi, môže to dať až na súdne konanie. Problém je v tom, že vymožiteľnosť práva na Slovensku je taká, aká je. Ale práve preto pri subjektoch, ktoré fungujú vo verejnom obstarávaní, kde sú verejné zdroje, štát sa nemusí pozerať na to, či súdy fungujú rýchlo a riešia tieto problémy. Pretože sa to dá vyriešiť týmto návrhom zákona.
Prečo ste návrh zákona o ochrane subdodávateľov v apríli stiahli pred hlasovaním v prvom čítaní?
Niektorí poslanci vládnej strany sa vyjadrili pozitívne k tomuto návrhu zákona a v rozprave povedali, že ho podporia. Napriek tomu som získal informáciu, že celý klub Smeru to nepodporí. Návrh zákona som preto stiahol a posunul na ďalšiu (terajšiu) schôdzu s tým, že pokúsim sa rokovať s ďalšími poslancami, prípadne s odborármi a asociáciou zamestnávateľov. Aby sme vytvorili väčší tlak na to, aby poslanci vládnej strany ešte zvážili svoje rozhodnutie. Komunikujem o tom, uvidíme, ako sa nám podarí ich ešte ovplyvniť. Bude to do určitej miery posledný pokus, aby sme zvrátili túto situáciu a návrh zákona mohol prejsť do druhého čítania.
Vašim cieľom teda nie je len poukazovať na tento problém, ale aj sa pokúsiť, aby bol návrh zákona schválený?
Cieľom je, aby bol schválený. Pokiaľ by ani nebol schválený, tak tento problém je stále otvorený a existuje. Rokovanie o tomto návrhu zákona umožní, že budeme o tomto probléme ďalej hovoriť.
Tento problém je potrebné riešiť, nielen o ňom rozprávať.
Tým rozprávaním sa vytvorí tlak na to, aby vláda urýchlila tento proces. Problém tu je a treba ho riešiť. My riešenie máme, ale ak oni nechcú návrh prijať, musíme minimálne v rozprave v Národnej rade ďalej vytvárať tlak na to, aby sa riešenie našlo. Či už schválením môjho návrhu, alebo urýchleným predložením návrhu vládneho zákona. Dostávame ďalšie podnety na portáli o tom, ako si zväčša veľké spoločnosti neplnia svoje finančné záväzky voči subdodávateľom. Ako zhoršujú druhotnú platobnú neschopnosť a celkovo podnikateľské prostredie na Slovensku.
Stále jedna z najväčších domácich stavebných firiem Doprastav je v reštrukturalizácii. Prekvapilo vás to?
Doprastav je vypuklý prípad, ako sa môže veľká spoločnosť dostať do súťaže o verejné zákazky a pritom dlhodobo čelí finančným problémom. Verejného obstarávateľa to až tak nemusí zaujímať, ale mal by poznať situáciu v spoločnosti, či bude schopná zabezpečiť realizáciu stavby a zároveň plniť záväzky voči množstvu subdodávateľov, ktorí sú na veľkých stavbách. Doprastav už vlastne nemal čo hľadať na stavbách. Predpokladám, že finančná kondícia spoločnosti nebola taká, aby vedela dať záruku, že bude schopná zákazky zrealizovať bez toho, aby neostali nesplatené záväzky voči mnohým subdodávateľom. Ideálnym spôsobom, ako sa vyvliecť z tejto situácie, je požiadať o reštrukturalizáciu. Táto spoločnosť mala pravdepodobne skôr zaniknúť a mala byť dávno v konkurze. Je tam toľko nesplnených finančných záväzkov, že množstvo subdodávateľov, ktorí sú až v poslednom rade, nedostane ani toľko peňazí, aby mohli pokryť daň z pridanej hodnoty, zaplatenú pri vystavení faktúr. Táto situácia poukazuje na to, že v tejto spoločnosti nefunguje celý systém, keď sa firmy dostávajú do finančných problémov a prakticky celé konkurzné konanie spolu s reštrukturalizáciou sa zrejme nerieši seriózne. Niektoré firmy dostanú možnosť reštrukturalizácie bez toho, či skutočne majú predpoklady, aby sa vedeli zotaviť a neboli tam politické či iné intervencie.
Treba teda zmeniť súčasný zákon o konkurze a reštrukturalizácii?
– Aj na základe tohto príkladu je potrebné, aby sme uvažovali o zmene tohto zákona. Nevidím dôvod, prečo by, povedzme, banky mali mať prednosť pred malým podnikateľom a živnostníkom pri splatení pohľadávok. V prípade štátnych inštitúcii by som spravil výnimku, ale banky by pri vybavovaní pohľadávok mali byť na jednej úrovni so subdodávateľmi.
Šesť stavebných firiem má pre potvrdený kartel v diaľničnom tendri z roku 2005 zaplatiť pokutu takmer 45 miliónov eur. Pokutu uhradila v lehote splatnosti jedna firma a po lehote ďalšia. Čo na to hovoríte?
Je to len príklad toho, ako vážne sa berú rozhodnutia niektorých orgánov. Kompetentné inštitúcie by mali reagovať tak, aby tieto subjekty nemohli fungovať na tomto trhu a už tobôž nie, aby mohli vstupovať do verejných súťaží a participovať na ďalších verejných zákazkách.
Mali by mať firmy pre kartel zákazanú účasť vo verejnom obstarávaní?
To by bolo úplne najhoršie, ak by sa tieto firmy mohli podieľať na verejných zákazkách. Bol by to precedens, ktorý by vlastne vytvoril na Slovensku situáciu, keď všetko je dovolené a štátne inštitúcie, dokonca súdy, sú ako keby neschopné zobrať právo do svojich rúk. Verím, že tieto firmy, pokiaľ si neuhradia svoje záväzky, sa už neobjavia vo verejných súťažiach, aby získali štátne zákazky a mohli realizovať projekty financované z verejných zdrojov.
Zhováral sa Martin Benko
