Perzeidy budú najaktívnejšie v noci z 12. na 13. augusta, no pozorovať ich má význam už niekoľko nocí pred maximom ich aktivity a jednu až dve noci po maxime. Pre agentúru SITA to uviedol astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský.
Priblížil, že počas noci ich maxima môžeme sledovať 50 až 80 meteorov za hodinu, najaktívnejšie budú v druhej polovici noci. „Ich pozorovanie je veľmi jednoduché. Stačí si zobrať deku, ľahnúť si na zem a pozerať sa priamo na oblohu. Takto uvidíme najväčšiu časť oblohy,“ uviedol Slovinský.
Meteory sa budú vyskytovať kdekoľvek na oblohe, preto je toto ideálny spôsob na ich pozorovanie. Ako však upozornil, je potrebné sa vybrať čo najďalej od zdrojov svetelného znečistenia.
„Na Slovensku máme už tri parky tmavej oblohy. Park tmavej oblohy Poloniny, Veľká Fatra a Muránska Planina. Perzeidy je najlepšie vidno kdekoľvek, kde nebude svojim svitom rušiť umelé svetlo. Treba sa vybrať do tých najtmavších oblastí,“ radí astrofotograf.
Ako najlepšie zaznamenať Perzeidy?
„Meteorický roj Perzeidy si môžete skúsiť zaznamenať aj fotograficky. Hoci pri istej dávke šťastia je možné tento úkaz zachytiť aj na smartfón, pre vytvorenie kvalitnej snímky potrebujeme fotoaparát. Ideálne plnoformátovú zrkadlovku, či bezzrkadlovku, pevný statív, širokouhlý objektív a káblovú spúšť. Časozberom, respektíve sekvenčným snímaním určite zachytíte niekoľko meteorov,“ uviedol Slovinský.
Zemplínska Šírava: Aké možnosti ponúka a ako je to s novou výletnou loďou?
Snímky, ktoré obsahujú niekoľko desiatok, či priam stovák Perzeidov si vyžadujú už sofistikované spracovanie. „K tomu sú už potrebné skúsenosti a venovať tomu čas, absolvovať napríklad fotografické workshopy,“ vysvetlil Slovinský, ktorý sám takéto workshopy pre fotografov vedie.
V minulosti ich nazývali slzy svätého Vavrinca
Ako Slovinský priblížil, Perzeidom sa v minulosti hovorilo slzy svätého Vavrinca. „Prvé záznamy pochádzajú z tretieho storočia nášho letopočtu a súvisia práve s umučením svätého Vavrinca, cirkevného hodnostára, ktorý rozdal cirkevný majetok chudobným, za čo ho umučili. Niekoľko dní po jeho poprave, 10. augusta roku 258, videli ľudia na nebi padať niečo, čo vyzeralo ako ligotavé slzy, preto to nazvali slzy svätého Vavrinca,“ uviedol Slovinský.
Dodal, že niektoré záznamy sa datujú ešte do Číny roku 36 n. l. „To, že nejde o niečo nadpozemské, ale že ide o meteorický roj a teda že sú to čiastočky, ktoré po sebe zanechávajú kométy, keď preletia slnečnou sústavou preukázal v 19. storočí taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli . Dokonca určil aj materské teleso zodpovedné za rojenie Perzeidov a to je kométa 109P/Swift-Tuttle,“ priblížil Slovinský.
Čo sú to Perzeidy?
Slovinský upozornil, že meteorické roje nie sú padajúce hviezdy. Spresnil, že sa stretávame s tromi termínmi a to meteoroid, meteor a meteorit.
„Meteoroid je teleso, môže ním byť čiastočka prachu od veľkosti zrnka piesku až po veľkosť pomaranča, ktorá si pláva vesmírom. Keď takáto čiastočka vnikne do atmosféry, trením zanikne a zažiari. Ten jasný svetelný záblesk sa volá meteor, preto hovoríme o meteorickom roji. Pokiaľ by to teleso bolo veľké ako napríklad futbalová lopta, či ba dokonca väčšie, v atmosfére celé nezhorí a nejaká časť dopadne aj na zem. Vtedy hovoríme o meteorite,“ upresnil astrofotograf.
Perzeidy sú teda drobné čiastočky prachu, ktoré za sebou zanechávajú kométy. Tie sa pri prelete slnečnou sústavou zohrievajú a uvoľňujú obrovské množstvo materiálu.
„Uvoľnené čiastočky vytvárajú oblak, s ktorým sa každoročne zrazíme. Preto každoročne vidíme ten istý meteorický roj v približne rovnakom čase,“ vysvetlil Slovinský a doplnil, že názvy meteorických rojov sa odvodzujú od radiantu, ktorým je v tomto prípade súhvezdie Perzea. „Radiant je miesto, odkiaľ meteory zdanlivo vyletúvajú. Ak by sme pospájali ich dráhy, došli by sme na jedno konkrétne miesto,“ uzavrel Slovinský.