BRATISLAVA 4. augusta (WEBNOVINY) – Osud sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade by mal byť podľa predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Sulíka (SaS) známy v priebehu septembra. Vtedy by totiž expertná komisia mala priniesť stanoviská k soche. Ako ďalej na dnešnej tlačovej besede Sulík povedal, expertná komisia má posúdiť historickú a umeleckú rovinu. Je tu však aj politická rovina – osadenie sochy tesne pred voľbami, ktoré Sulík považuje za účelové a podľa neho “to bolo úplne zbytočné spolitizovanie“. Zároveň však avizoval, že to nebude kritériom pri rozhodovaní o osude sochy Svätopluka. „Záverečná správa expertnej komisie, to bude to dôležité pre mňa,“ povedal. Komisia nevie, aký bude výsledok jej skúmania, zdôraznila na tlačovej besede historička Marína Zavacká, ktorú Sulík poveril zostavením komisie na posúdenie sochy. “Ja viem, že to býva nezvyklé, ale my naozaj nemáme dopredu daný výsledok. Veda vyzerá tak, že dopredu výsledok nemáte a vy sa k nemu musíte dopracovať a niekedy vás veľmi prekvapí,“ povedala s tým, že názory v komisii nie sú jednotné, členov nevyberali podľa názorovej jednoty.
Sulík zároveň avizoval, že sochu posúdi aj po konzultáciách s právnikmi, autorom diela Jánom Kulichom a poradí sa aj s ľuďmi v jeho okolí a s inými zástupcami politického spektra. “Nie som ani historik, ani odborník na umenie a preto som oslovil Marínu Zavackú z Historického ústavu akadémie vied (Slovenskej akadémie vied – SAV, pozn. redakcie) a požiadal ju o zostavenie skupiny expertov, ktorá by posúdila umeleckú a historickú časť projektu,“ uviedol predseda NR SR. Právnici okrem iného preveria aj údajnú protiprávnosť osadenia sochy.
Komisia má deväť členov, ktorých Zavacká oslovila najmä na základe ich aktívnej vedeckej činnosti, kreditu vo svojom odbore, podľa odborného záujmu o tému. Sú v nej odborníci na architektúru, výtvarné umenie, dejiny umenia, na archeológiu, dejiny umenia, medievistiku, ale aj na moderné dejiny, napríklad na dejiny nacionalizmu alebo dejiny propagandy. “Komisia vytypovala zásadné odborné oblasti, v ktorých sa žiada dielo posúdiť. Následne oslovila špecialistov na jednotlivé oblasti kvôli posudkom,“ konkretizovala na tlačovej besede doterajšiu prácu komisie, jej členka a zostavovateľka Zavacká. Keď sa komisia zoznámi s posudkami šiestich špecialistov, vypracuje záverečnú správu s odporúčaniami, ktoré môžu mať aj varianty. “Čiže, nielenže ich predseda národnej rady môže a nemusí prijať, ale tam, kde nebude zhoda, budeme uvádzať rôzne variantné odporúčania,“ doplnila Zavacká. Zdôraznila zároveň, že “nie vždy je laikom jasné, že vedecký posudok nie je prezentácia nejakého názoru, akože – “Ja si myslím“, ale vždy sa v ňom musia formulovať podložené argumenty a musí otvorene polemizovať so známymi protiargumentmi“.
V komisii sú: archeologička zo Slovenského archeologického a historického inštitútu Tatiana Štefanovičová, ktorá pracovala na archeologickom výskume Bratislavského hradu; profesor, archeológ z Filozofickej fakulty (FiF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Eduard Krekovič, okrem iného špecialista na etnickú interpretáciu a nacionalizmus v archeológii; akademický sochár Ján Hoffstädter, ktorý bol v rokoch 2000 až 2007 rektorom Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) a dnes vedie jej sochársku katedru; hlavný architekt Bratislavy, profesor Štefan Šlachta; taktiež historik Roman Holec – profesor histórie FiF UK, vedecký pracovník Historického ústavu (HÚ) SAV a odborník okrem iného na inštrumentalizáciu dejín pre politické potreby; ďalším historik HÚ SAV je Ján Steinhübel – odborník najmä na dejiny Veľkej Moravy a z HÚ SAV je i Marína Zavacká, ktorá sa v svojej vedeckej práci venuje i dejinám propagandy. V komisii sú taktiež archeológ a múzejník Štefan Holčík špecializujúci sa aj na archeológiu stredoveku a historik umenia, kurátor Vladimír Beskid, ktorý sa venuje medzi iným otázkam politického umenia a umeniu vo verejnom priestore. Posudky pre komisiu spracuje šesť expertov – heraldik, archivár a historik Ladislav Vrtel, historička z HÚ SAV Jaroslava Roguľová, sociálny antropológ Martin Kanovský, historička umenia a prorektorka VŠVU Bohunka Koklesová, historik a didaktik dejepisu Viliam Kratochvíl a archeológ a kurátor Slovenského národného múzea – Archeologického múzea Vladimír Turčan.
Zavacká sa k soche, jej kvalitám nechce vyjadriť. Nie je na to odborník. Zo svojho profesijného hľadiska však považuje “rituál“ za “jednoznačne využitý v politickej kampani spôsobom, ktorý pripomínal možno povedať – rituály hnutí a politických strán v histórii, ktoré mi neboli sympatické“. “Propagandistické je to určite … propaganda sama o sebe nie je negatívny pojem, propagovať možno veci, ktoré môžu byť na prospech. Propaganda začína byť nebezpečná vtedy, keď neexistuje iná a tu napríklad boli verejnoprávne médiá využité na to, aby sa presadzovala táto jedna – tam je problém,“ uviedla Zavacká s tým, že problém nevidí v tom, že išlo o súčasť politickej kampane, tú si totiž robila každá z politických strán. Upozornila, že komisia zohľadní všetky známe vyjadrenia a k posudku priloží napríklad aj vyjadrenia pri odhaľovaní sochy, od odborníkov, ktorí v komisii nie sú. Bude polemizovať so všetkými názormi. Zavacká pôvodne do komisie chcela osloviť aj historika Matúša Kučeru, okrem iného autora knihy s názvom “Kráľ Svätopluk“. Po jeho ataku na komisiu ešte pred jej vznikom si to rozmyslela. Vo vyhlásení ku komisii, ktoré Kučera podpísal, Zavackú zaprel. Bolo tam totiž napísané, že vyštudovala v Budapešti, pritom Kučera bol jedným z jej učiteľov na Univerzite Komenského. Časť štúdií absolvovala napríklad aj v Budapešti, ale aj inde.
Túto sobotu mali byť na Bratislavskom hrade pri soche dve stretnutia. Podľa Sulíka, bude len jedno a nepovolená je akcia “kotlebovcov“. Dúfa, že hrad sa “nestane nejakým pútnickým miestom … to by bola veľká škoda“.
Socha Svätopluka na Bratislavskom hrade je symbolom päť a pol milióna ľudí, tvrdí Sulíkov predchodca, dnes poslanec NR SR za Smer-SD Pavol Paška. Ako ďalej povedal pre médiá v reakcii na vznik komisie k soche Svätopluka, sochu na Hrade umiestnili preto, lebo „Bratislavský hrad bol vždy centrom. Hľadali sme spôsob ako zvýrazniť našu národnú a nejakú územnú identitu a celistvosť a nech už hovorí každý čokoľvek, kráľ Svätopluk jednoducho je symbolom, ktorý prechádzal obdobím nášho národného povedomia, formovania našej štátnosti, nášho jazyka,“ dodal bývalý predseda parlamentu Paška. Opačný názor zastáva poslanec za SDKÚ-DS Stanislav Janiš. „Svätopluk nikdy na Bratislavskom hrade nebol, tak neviem, čo tam robí teraz,“ tvrdí Janiš, podľa ktorého postavenie sochy na hrade bolo politickým rozhodnutím. Komisia, ktorá vznikla na posúdenie sochy je potrebná, aby historici rozhodli, či tam patrí alebo nie, dodal Janiš pre médiá.
SITA