Jozef Čentéš sa možno obráti na Európsky súd
Jozef Čentéš zváži možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ak nebude rešpektované jeho právo na spravodlivé súdne konanie a právo na nestranného a zákonného sudcu.
„Verím, že ústavný súd pristúpi k uplatňovaniu tohto zákona tak, ako to predpokladá článok 152 odsek 4 Ústavy SR, to znamená rešpektovaním práva na spravodlivé súdne konanie a na nestranného a zákonného sudcu,“ zareagoval Čentéš pre agentúru SITA na rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča podpísať novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR.
Tieto slová uviedol aj v liste, ktorý minulý týždeň napísal na Ústavný súd SR. Ďalšie kroky Čentéš zváži, ak nebude toto jeho práve rešpektované.
BRATISLAVA 20. mája (WEBNOVINY) – O sťažnosti zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša na Ústavnom súde (ÚS) SR aj návrhu na predbežné opatrenie, ktorým chce zabrániť novej voľbe kandidáta na šéfa prokuratúry, bude rozhodovať pôvodne prvý vyžrebovaný senát v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová.
A to aj napriek tomu, že Brňák a Ľalík boli pôvodne na základe Čentéšovej námietky ústavným súdom z rozhodovania vylúčení.
Umožňuje to tzv. doktrína nevyhnutnosti zakotvená v novele zákona o organizácii Ústavného súdu SR, ktorú v pondelok podpísal prezident Ivan Gašparovič. Parlament zákon schválil 30. apríla v skrátenom legislatívnom konaní..
Zákonom sa má podľa Smeru-SD vyriešiť patová situácia na ústavnom súde, ktorá vznikla v dôsledku vyhlásenia účastníkov konania prezidenta Gašparoviča a Čentéša, ktorými odmietajú sudcov ústavného súdu pre predpojatosť.
Doktrína nevyhnutnosti
Ústavná sudkyňa Marianna Mochnáčová ostala jediná, voči ktorej ani prezident, ani Čentéš nevzniesli námietku. „Výsledkom je faktický stav, keď nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou Slovenskej republiky zverených právomocí, keďže takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania. Toto vedie k stavu, keď podľa platnej právnej úpravy nie je možné rozhodnúť nielen vo veci samej, ale ani len o týchto námietkach účastníkov konania,“ uvádza sa v schválenom vládnom materiáli.
Podľa novelizácie zákona by sa mala uplatňovať doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Doktrína umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti.
Predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková sama navrhovala uplatňovať doktrínu nevyhnutnosti. „Na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použije tento zákon,“ uvádza sa v novele. Právna norma nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.
Macejková nečakala na prezidenta
Denník Sme informoval, že Macejková nečakala, kým prezident podpíše schválený zákon o organizácii ÚS. Sudcovi Brňákovi jeho tajomníčka oznámila, že mu na pokyn predsedníčky súdu Macejkovej odovzdali celý spis. Brňáka tento postup podľa Sme tak rozhorčil, že Macejkovej napísal e-mail, v ktorom sa voči tomu ohradil. V kópii ho poslal všetkým sudcom ústavného súdu. Píše, že na takéto konanie neexistuje žiadny zákonný dôvod. Nahliadol aj do takzvaného e-registra, kde zistil, že spis má stále pridelený sudca Ladislav Orosz, a nechápe, prečo mu ho Macejková odovzdala. Žiadal ju, aby zabezpečila „právom predpokladaný postup v danej veci“.
Macejková si podľa Sme nemyslí, že zlyhala. Podľa nej pre prijatú novelu zákona „je pravdepodobné, že po následnom nadobudnutí účinnosti bude predmetný spis opätovne pridelený pôvodnému senátu“. Jeho členom je aj Brňák. Preto mu ho vraj „predbežne“ odovzdali. Podsúvanie e-mailu novinám podľa nej „zasahuje do nezávislosti rozhodovacej činnosti súdu“. Po Brňákovom e-maile Macejková „zabezpečila“, aby až do platnosti zákona spis bol u nej. Strany Ľudovej platformy prijatú novelu pre jej retroaktivitu napadnú na ústavnom súde.
