BRATISLAVA 30. júla (WEBNOVINY) – Medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii, ktorý zakazuje výrobu, skladovanie, použitie a transfer kazetovej munície, vstúpi do platnosti 1. augusta. Amnesty International vyzýva novú slovenskú vládu urýchlene podpísať tento dohovor. „Zmluva priznáva aj právo prijímať pomoc pre jednotlivcov a komunity, ktoré boli postihnuté touto zbraňou,“ uviedla kampaňová koordinátorka Amnesty International Slovensko Martina Mazúrová. „Pristúpenie Slovenskej republiky k predmetnému dohovoru vrátane jeho časového horizontu je predmetom pripravovaného Návrhu akčného plánu zameraného na postupný proces vedúci k splneniu záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o kazetovej munícii. Podľa listu predsedu vlády z apríla 2010 má minister obrany v spolupráci s ministrom hospodárstva a ministrom zahraničných vecí predložiť v termíne do 30. júna 2012 Návrh akčného plánu na rokovanie vlády,“ pre agentúru SITA po povedal hovorca Ministerstva obrany SR Richard Šümeghy. Dodal, že na návrhu akčného plánu sa bude podieľať viacero rezortov. „O možnosti urýchlenia procesu pristúpenia SR k dohovoru bude musieť rozhodnúť súčasná vláda SR,“ uviedol.
Od decembra 2008 podpísalo Dohovor 107 krajín. Zmluvu podpísala aj absolútna väčšina členských štátov EÚ a NATO. „Zatiaľ čo tieto krajiny oslavujú začiatok platnosti zmluvy, ktorá zachráni nespočetné množstvo životov, na Slovensku sa naďalej vyrába táto nehumánna munícia, ktorá spôsobuje civilnému obyvateľstvu rovnaké utrpenie ako nášľapné míny,“ hovorí Mazúrová. Slovensko tak zostáva jednou z posledných štyroch krajín EÚ, ktoré vyrábali alebo vyrábajú kazetovú muníciu a nepodpísali túto medzinárodnú zmluvu. „Táto pozícia zaraďuje Slovenskú republiku na medzinárodnej scéne ku krajinám, ktorým sú ľahostajné desaťtisíce civilistov zabitých touto zbraňou. Nová vláda by mala prehodnotiť súčasnú pozíciu SR a v čo najkratšom čase by mala k Dohovoru pristúpiť,“ konštatuje Mazúrová.
V júli 2010 prijal Európsky parlament rezolúciu vyzývajúcu urgentne členské štáty EÚ k podpísaniu a ratifikácii Dohovoru o kazetovej munícii do konca roka 2010. Rezolúcia tiež vyzýva štáty, ktoré doteraz Dohovor nepodpísali, aby podnikli dočasné kroky vrátane prijatia moratória na používanie, výrobu a transfer kazetovej munície. „Podľa predstaviteľov bývalej vlády by ratifikácia Dohovoru znamenala veľkú záťaž pre štátny rozpočet, pretože by predstavovala náklady na okamžité prezbrojenie armády a ukončenie muničného programu. Takéto vyhlásenia považujeme za zavádzajúce, pretože Dohovor umožňuje štátom zničiť svoje zásoby kazetovej munície do ôsmich rokov a ďalších osem rokov na zničenie môžu dostať, ak majú týchto zásob veľa. Navyše majú štáty právo prijímať od ostatných signatárov technickú, materiálnu aj finančnú pomoc,“ informuje Mazúrová. Slovenská republika sa stále podieľa na výrobe a exporte kazetovej munície a slovenská armáda ju má na sklade. Podľa Mazúrovej spoločnosť ZVS Holding v Dubnici nad Váhom vyrába typ 122 mm rakety Agát, ktorá sa vyváža do Turecka. „Podľa registra konvenčných zbraní OSN vyviezlo v roku 2007 Slovensko 380 rakiet typu Agát do Turecka,“ informovala. Ako uviedol Šümeghy, zákaz vyrábania kazetovej munície má aj svoje závažné finančné implikácie, čo treba tiež pri príprave na pristúpenie k dohovoru náležite zohľadniť. „Ministerstvo obrany SR odporúča pristúpenie Slovenskej republiky k dohovoru, avšak v období, kedy bude v rámci svojej pôsobnosti schopné splniť záväzky podľa tohto dohovoru,“ informoval z MO SR Šümeghy.
Amnesty International už druhý rok vedie kampaň za pristúpenie Slovenska k Dohovoru, do ktorej sa podpisom zapojili tisícky ľudí na Slovensku. Organizácia tiež listom vyzvala nového ministra obrany, aby sa zasadil za čo najskoršie pristúpenie SR k Dohovoru.
Kazetová munícia (niekedy označovaná ako „kontajnerová“) je druh munície, ktorý obsahuje niekoľko desiatok až stoviek malých bômb. Táto munícia sa používa na zasiahnutie viacerých cieľov naraz a na pomerne malé územie tak často dopadne až niekoľko desiatok tisíc kusov. Pre ich široký rozptyl pri zásahu nie je možné rozlíšiť vojenské ciele od civilných, takže ich dopad na civilné obyvateľstvo býva katastrofálny, najmä ak sú použité v obývaných oblastiach alebo v ich blízkosti. Mnohé z rozptýlených bômb nevybuchnú a stávajú sa z nich míny, ktoré mrzačia a zabíjajú ľudí ešte roky po skončení konfliktu. V priemere jedna štvrtina civilných obetí kazetovej munície sú deti. Kazetové bomby prvýkrát použili nemecké a ruské vojská počas druhej svetovej vojny. Odvtedy boli použité vo viac ako tridsiatich krajinách sveta, napr. v Afganistane, Gruzínsku, Iraku, Kambodži, Laose, Vietname, Srí Lanke a bývalej Juhoslávii. Za ratifikáciu a implementáciu zmluvy intenzívne bojuje koalícia mimovládnych organizácií, do ktorej patrí aj Amnesty International s názvom Koalícia kazetovej munície (Cluster Munition Coalition – CMC). Združuje okolo 300 mimovládnych organizácií z viac ako 80 krajín sveta. V koalícii pôsobia i členovia tímu, ktorí viedli kampaň na zákaz mín, čo pomohlo vzniku a ratifikácii Dohovoru o zákaze mín v roku 1997. Táto medzinárodná kampaň bola ocenená Nobelovou cenou mieru.
SITA