Z kaderníka spisovateľ? V dnešnej dobe už skutočne nie je vôbec nezvyčajné, že rad známych osobností siaha po novom remesle. Igor Novosad, známy kaderník a tvár legendárnej televíznej Zmenárne vymenil nožnice za klávesnicu počítača. Presne pred rokom predstavil svetu úspešne svoju prvú knižku Zlaté dno. A nezostalo len pri nej.
Áno, nepochybne žijeme zložité časy. Nožnice som však rozhodne neodložil do kúta navždy. Skôr to bolo tak, že zrazu neočakávane vznikol priestor venovať sa aj niečomu inému, čo som už oveľa dávnejšie chcel skúsiť, čo vo mne roky zrelo, len nebolo kedy. Necítim sa byť spisovateľom v pravom slova zmysle, viac sa pokladám za rozprávača ľudských príbehov, s ktorými som sa vo svojom živote stretol. Nepremýšľam nad zmenou profesie. Ktovie aký by to malo vôbec úžitok. Uvediem jeden veľavravný príklad. Nedávno sa stal mojim novým kaderníckym kolegom aj jeden veľmi známy herec. Ja som zase skúsil vo voľných chvíľach naopak herecký kurz. Som presvedčený, že ani jednému z nás to neprinieslo taký finančný osoh, aby nám bolo treba závidieť. Podobne je to aj s písaním knižiek.
Zlaté dno je svojim spôsobom prekvapivé dielko. Od známeho kaderníka by človek skôr čakal po dvoch desaťročiach kariéry reprezentatívnu publikáciu plnú fotografií, prípadne životopis, výsledok sa však žánrovo úplne presne zaradiť nedá.
Reprezentatívna obrázková publikácia bola presne to posledné, čo by som chcel vytvoriť. Svoju kadernícku prácu som už mediálne prezentoval veľakrát a ľudia ju dôverne poznajú. Chcel som, aby sa tam dostalo niečo viac z môjho vnútra a pocitov. Vzniklo teda niečo medzi životopisom a poviedkovou beletriou a snažil som sa, aby išlo o pútavé, miestami aj humorné čítanie. Prvoradé je pre mňa zachytiť skutočnosť. Nejde len o mňa. V mojom kaderníckom kresle sa vystriedalo už mnoho ľudí a všetci veľmi dobre vieme, že návšteva obľúbeného frizéra nie je len o účese, ale aj o nekonečných rozhovoroch, niekedy skutočne veľmi dôverných. Jedného dňa sa vo mne prebudila potreba začať tie príbehy rozprávať. Naše osudy dokážu byť veľmi pestré a zamotané a samé nám píšu scenáre, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Hollywood. Ľudské príbehy si zaznamenávam na papier naozaj už dlho. Zlaté dno bol prvý verejný pokus. A ak človek začne s experimentami, mal by začať na sebe.
V týchto dňoch sa na trh dostala Vaša druhá knižka Srdiečko. V jej prípade už ide o pokus na niekom inom?
Predovšetkým už asi nebude problém ju žánrovo zaradiť. Je to román. Čistá beletria, inšpirovaná skutočným príbehom.
Ak hovoríme o skutočných príbehoch a pripojíme k nim meno Igor Novosad, celkom určite sa nejednému z nás hlavou mihne plejáda Vašich prominentných VIP klientov. Môžu sa čitatelia tešiť aj na pikantérie z vyšších kruhov?
Ak tam nejaké aj nájdu, sotva ich priradia ku konkrétnym osobám. Lacná popularita založená na dnes tak veľmi módnych šokujúcich odhaleniach nie je môj cieľ. Diskrétnosť je takisto moja prirodzená vlastnosť. Už som to povedal neraz, ale rád to opäť zopakujem. Pre mňa je VIP každý jeden klient. Kto po mojich knižkách siahne, zistí veľmi rýchlo, že život nerobí zaujímavým a hodnotným len spoločenské postavenie. Objavujú sa v nich teda aj všedné spoločenské a sociálne problémy, šťastné aj nešťastné náhody, priateľstvo, láska, všetko čo k nášmu životu patrí.
Skúsme teda ešte na záver aspoň trochu priblížiť obsah novej knižky. Na aký príbeh z Vášho kaderníckeho kresla sa môžu čitatelia tešiť tentokrát?
Nerád prezrádzam vopred. Poviem len dve veci. Po prvé. Názov Srdiečko som pre tento román určite nezvolil náhodou. A po druhé. Mám rád šťastné konce.