Po zavedení uvedenej zmeny bude o uznaní „hráčskej zrelosti“ plnoprávne rozhodovať jedine športovo-technická komisia golfového klubu. Nový systém smeruje k zjednodušenému a cenovo prijateľnejšiemu prístupu populácie ku golfu. Tento krok by u našich susedov mal zásadne napomôcť splniť smelý plán národného golfového zväzu rozšíriť členskú základňu do roku 2013 na neuveriteľné číslo 100 000.
Náš národný golfový zväz, naopak, „pritvrdí!“ a približne uprostred minulého roka prijal z iniciatívy PGA of Slovakia novú smernicu o akceptácii výcviku golfových adeptov a vydávaní oprávnení na samostatnú hru na golfovom ihrisku. Uvedená smernica nebola ani len vo forme návrhu prediskutovaná členskou základňou a celá agenda spojená s jej realizáciou prešla výhradne do kompetencie PGA, resp. profesionálnych učiteľov. Viaceré golfové kluby ju akceptovali len s veľkými výhradami. Takouto zmenou sa priamo zasahuje do ich výhradných a nepopierateľných práv, napríklad pri rozhodovaní o tom, koho pustí členský klub hrať na svoje golfové ihrisko. Názor odbornej verejnosti na celý problém sa na oboch stranách „barikády“ zásadne odlišoval, náš časopis v máji 2009 zaujal k uvedenému návrhu kritické stanovisko.
Uvedený krok ČGF približuje situáciu k reálnemu stavu v mnohých golfovo vyspelých krajinách a je pre nás zaujímavý aj vzhľadom na spoločné korene. Myslíme si, že by bolo vhodné poučiť sa z uvedeného rozhodnutia a urobiť zmenu aj u nás, keď už pre nič iné, tak aspoň pre väčší nárast členskej základne, ktorá je stále veľmi, veľmi malá…
Podľa Karla Vopičku, dlhoročného predsedu STK ČGF, pritom nejde o nič revolučne nové. V modernejšej forme sa riešenie v podstate vracia k stavu z obdobia obnovy golfovej hry v Československu po roku 1968, v ktorom sa jednoznačne preferovala klubová podstata golfovej hry. V tom čase fungujúci systém mal svojich garantov nielen pri prijímaní nových golfových adeptov do dobre fungujúcich klubov, ale úplnou samozrejmosťou bola aj náležitá pomoc začínajúcim hráčom pri nadobudnutí nesporne potrebných návykov pre samostatný pohyb po golfovom ihrisku. Výsostne priateľská atmosféra logicky vyústila do stavu, že novému členovi sa v úlohe neoficiálneho garanta najčastejšie venoval skúsený a všetkými uznávaný člen klubu, ako amatér samozrejme bezplatne. Celý „prístupový“ proces bol určite pomalší a zvyčajne sa spájal aj s vykonávaním funkcie kedíka. Keď však golfový adept prešiel celým systémom, určite dostatočne pochopil podstatu filozofie golfovej hry a získal potrebnú úderovú techniku. Pochopiteľne sa potom dobre zaradil do poľa hráčov a dokázal si vychutnať neobyčajný okamih získania svojho prvého, skutočného hendikepu.
Aj keď celý postup trval zrejme trocha dlhšie, nemalo to vo svojej podstate nijaký väčší význam, lebo plnohodnotným členom golfového klubu (so všetkými právami a povinnosťami) sa človek stával už po akceptovaní prihlášky vedením klubu. K rozhodnutiu prijať podobnú zmenu, akú urobila ČGF, by mohla inšpirovať aj súčasná nesprávna prax, pri ktorej golfoví adepti v prvom rade hľadajú miesto, kde by si mohli urobiť „zelenú kartu“, a nie dobre zavedený, pohodový golfový klub spĺňajúci hráčove nároky v dosahu jeho bydliska.
Text: Rudolf Ondreička, Foto: SITA/AP
Informácie sú použité z www.golf.sk
