BRATISLAVA 25. novembra (WEBNOVINY) – Vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky, prerokovali poslanci v utorok večer po krátkej rozprave v prvom čítaní v rámci skráteného konania.
Cieľom novely verejného obstarávania, ktorá je reakciou na kauzu predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, je podľa vlády znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky.
Parlament si zvolil nového šéfa, získal aj hlasy opozície
Kiska chce kobru v zdravotníctve, protestom ľudí rozumie
Kiska prijal demisiu Pellegriniho, vymenoval nového ministra
Strana SDKÚ prišla o klub, poslanca Pašku vystrieda Babič
Štátu hrozia hospodárske škody, tvrdí Borec
„Na verejných obstarávaniach sa budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou,“ zdôvodnil návrh minister spravodlivosti Tomáš Borec. „Týmito opatreniami sa umožní účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát rozdeľuje príjemcom zákaziek z verejných zdrojov. Neprijatím vládneho návrhu zákona v skrátenom konaní by hrozili štátu značné hospodárske škody,“ dodal. Borec povedal, že je to téma, ktorú treba riešiť rýchlo.
O verejné zákazky sa nebudú môcť uchádzať firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nich majú účasť 10 % a viac, ani firmy, v ktorých majú uvedený podiel fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto účasť. Prístup k verejnému obstarávaniu budú mať zakázaný aj firmy, v ktorých majú verejní funkcionári, vrátane členov vlády a poslancov, podiel 10 % a viac. Novela po schválení v parlamente bude účinná 1. januára 2015.
Novela obstarávania je podľa Žitňanskej slabá odpoveď vlády
Poslankyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd) označila návrh za slabú odpoveď vlády na nespokojnosť ľudí, lebo nerieši podstatu problému. Kauza predraženého nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici podľa nej bola poslednou kvapkou.
„Podstata problému pri schránkových firmách je, aby sme vedeli, kto sa uchádza o verejné zdroje, ale nie biely kôň, ale kto stojí za danou firmou. O to ide v prípade zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti aj v prípade schránkových firiem a ich účasti vo verejných obstarávaniach,“ povedala Žitňanská.
Je to podľa nej vážna a ťažká téma, pričom vo svete sa sprísňujú pravidlá pre schránkové firmy. Vládny návrh novely kritizovala aj za to, že nie je komplexný. Mal by podľa opozičnej poslankyne umožniť, aby bol známy konečný užívateľ výhod pri akýchkoľvek transakciách so štátom. Ako uviedla, tieto údaje môže overiť Národná banka Slovenska.
Žitňanská hovorí o hazarde vlády s dôverou a pokojom ľudí
Žitňanská chce spolu s nezaradeným poslancom Miroslavom Beblavým predložiť komplexný návrh ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o verejnom obstarávaní. Ministra spravodlivosti Tomáša Borca vyzvala stiahnuť návrh novely na dopracovanie, prípadne, aby výbory mali viac času na jej prerokovanie pred druhým čítaním. „Považujem za neprípustné, zlé a frustrujúce pre spoločnosť, keď reagujeme na problémy tohto typu až keď prichádzajú ľudia na ulicu,“ uviedla Žitňanská. Vládna novela je podľa nej len marketingové a nie skutočné riešenie a zároveň ho označila za hazard vlády s dôverou a pokojom ľudí, pretože sú oprávnene nahnevaní.
Poslanec Pavol Zajac (KDH) povedal, že schránkové firmy nie sú najväčším problémom verejného obstarávania. „Verejné obstarávanie na Slovensku má zásadný problém v tom, že potrebujeme, aby tu bola transparentná, férová súťaž. Aby viacerí účastníci vygenerovali najlepšiu cenu, ideálne čo najnižšiu cenu z verejných zdrojov pri dodržaní všetkých podmienok a kritérií,“ vyhlásil.
Zajac informoval, že KDH novelu verejného obstarávania pri hlasovaní v prvom čítaní podporí. Vo výboroch sa podľa neho budú snažiť vylepšiť ju, lebo súčasný návrh je slabý. Poslanec očakáva, že budú mať dostatok času pred druhým čítaním o vládnom návrhu.
Po otvorení rozpravy k návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, ktorý zavádza odvodovú odpočítateľnú položku, ukončil predsedajúci Ján Figeľ (KDH) prvý deň 44. schôdze Národnej rady SR.
Poslanci budú o návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, ktorý zavádza odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. O opatrení, ktoré znižuje zdravotné odvody nízkopríjmovým zamestnancom tak rozhodnú už na aktuálnej 44. schôdzi. Skrátené konanie navrhla zákonodarcom vláda, aby mohli zmeny nadobudnúť účinnosť už od prvého januára budúceho roka, teda v rovnakom čase ako sa zvýši minimálna mzda na 380 eur.
„V prípade prijatia zákona v neskoršom čase by hrozili štátu značné hospodárske škody vyplývajúce najmä z výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb a s ním súvisiace hroziace prepúšťanie a rast nezamestnanosti a hospodárske ťažkosti podnikov,“ zdôvodnil zrýchlený postup minister zdravotníctva Viliam Čislák.
Takéto skrátené konanie však nenašlo pochopenie u opozičných poslancov, poukazovali na to, že ide o závažné opatrenie, ktoré si vyžaduje diskusiu a mala by sa k nemu vyjadriť aj odborná verejnosť. Podľa poslanca Ivana Švejnu (Most – Híd) ide o nedomyslený návrh, ktorý diskriminuje iné skupiny obyvateľov a prehlbuje deficit verejných financií.
Jozef Mihál (SaS) zase dopĺňa, že legislatíva obsahuje „niekoľko nezmyslov“ a preto nebude fungovať. S ministrom sa stavil o sto eur, že ten v začiatkoch budúceho roka prinesie do parlamentu novelu, ktorou sa bude musieť legislatíva opravovať. „Pretože vám zdravotné poisťovne prídu klopať na dvere, že toto predsa takto nemôže byť. To všetko je dané tým, že vy tu robíte marketing, fajočky, sociálne balíčky, ale nerobíte zákony poctivo tak, ako by sa mali,“ skonštatoval Mihál.
Vďaka OOP sa majú od budúceho roka znížiť zdravotné odvody pre zamestnancov s príjmom do 570 eur mesačne, resp. 6 840 eur ročne. Odvodová odpočítateľná položka má byť v rovnakej výške ako budúcoročná minimálna mzda, čiže 380 eur mesačne, v prepočte na celý rok 4 560 eur. Zamestnanec s minimálnou mzdou nebude platiť žiadne zdravotné odvody. S rastom príjmu o jedno euro klesne suma OOP o dve eurá. Výpadok príjmov zdravotných poisťovní, ktoré im spôsobí odvodová úľava, sa bude kompenzovať cez platby za poistencov štátu. Tie sa v zákone navrhujú vo výške 4,16 percenta z vymeriavacieho základu.
Parlament nebude diskutovať o predražení dostavby jadrovej elektrárne Mochovce, ktorá oproti pôvodne plánovanej sume 2,8 miliardy bude stáť vyše 4,6 miliardy eur. Dostavbu Mochoviec presadila prvá vláda Roberta Fica. Nezaradený poslanec Jozef Kollár žiadal doplniť program 44. schôdze o nový bod, aby rezort hospodárstva predložil štúdiu realizovateľnosti dostavby Mochoviec, ako aj návrh finančného uzatvorenia privatizácie Slovenských elektrární.
Poslanci Smeru-SD Kollárov návrh zamietli. Opozičný poslanec argumentoval, že štát ako 34-percentný akcionár Slovenských elektrární na nedávnom valnom zhromaždení podniku zdvihol ruku za navýšenie prostriedkov potrebných pre dostavbu Mochoviec o 800 miliónov eur. Dostavba blokov v Mochovciach tak z pôvodných 2,8 miliardy eur a neskorších 3,8 miliardy nateraz narástla na 4,6 miliardy eur.
Poslanec za OĽaNO Igor Hraško neuspel s návrhom, aby ministerstvo školstva do parlamentu predložilo správu o dopadoch nového financovania škôl na Slovensku. Podľa Hraška rezort potichu pripravuje nový systém financovania základných a stredných škôl, ktorý do škôl pošle menej peňazí ako dostávajú dnes.
Poslanec za SaS Martin Poliačik nepresadil, aby nový minister školstva Juraj Draxler parlamentu predložil legislatívny plán úloh, teda čo za rok vo funkcii plánuje spraviť. „Mali sme mať na jeseň balík školských zákonov, ktoré stále nie sú, doterajší dvaja ministri mali rozdielnu rétoriku. Nový minister by mal povedať, čo chce za rok urobiť,“ konštatoval Poliačik.
Poslanci budú schvaľovať aj rozpočet
Program 44. schôdze má 129 bodov. Poslancov čaká aj schvaľovanie zákona roka – návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2015, diskusia k rozpočtu začne 2. decembra. Vláda na budúci rok počíta so schodkom verejných financií na úrovni 1,98 percenta hrubého domáceho produktu. Oproti pôvodnému návrhu z augusta tak návrh počíta s deficitom nižším o takmer pol percentuálneho bodu. Rezort financií totiž do návrhu zapracoval nové pozitívnejšie daňové prognózy a taktiež zmeny vyplývajúce z novej metodiky ESA 2010.
Štát by mal podľa návrhu rozpočtu na hotovostnej báze v budúcom roku hospodáriť s celkovými príjmami na úrovni 14,193 miliardy eur a výdavky sú rozpočtované vo výške 16,635 miliárd eur. Schodok štátneho rozpočtu sa tak stanovil na úrovni 2,442 miliárd eur. Pre porovnanie, parlamentom schválený rozpočet na tento rok počíta s príjmami 14,108 miliárd eur, výdavkami 17,392 miliárd eur a schodok sa rozpočtuje na úrovni 3,284 miliardy eur.
Konečné čísla v budúcoročnom rozpočte však môžu byť napokon iné. Rezort financií avizoval, že rozpočtovaný schodok verejných financií je výrazne pod úrovňou, ktorú od nás požaduje Brusel, preto je možné, že tento priestor sa využije na vykrytie položiek, s ktorými aktuálny návrh zatiaľ nepočíta.
Ide napríklad o mzdy vo verejnej správe, najmä v školstve, či odpočítateľnú položku pri odvodoch. Otvorené otázky má kabinet aj so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Predstavitelia samosprávy totiž ako jediní návrh rozpočtu na rokovaní tripartity odmietli. Okrem iného kritizovali, že rezort financií rozpočtuje samosprávam prebytky, ktorých dosiahnutie považujú za nereálne.
Rokovať sa bude aj o zákonoch, ktoré parlamentu vrátil prezident Andrej Kiska. Novelu školského zákona, podľa ktorej majú z ponuky školských bufetov zmiznúť nezdravé potraviny, považuje hlava štátu v niektorých článkoch za neurčitú a nejednoznačnú, pričom vedie k nezrozumiteľnosti.
Kiska na opätovné prerokovanie vrátil aj novelu Obchodného zákonníka, ktorá mení podmienky zakladania a fungovania spoločností s ručením obmedzeným. Hlava štátu navrhuje, aby parlament právnu normu neprijal ako celok. Právna norma v schválenej podobe je podľa prezidenta čiastková, nekomplexná a nedostatočná.
Parlament čaká aj hlasovanie o návrhu zákona o dani z motorových vozidiel, ktoré v októbri odložili pre veľkú vlnu kritiky. Návrh zákona by mal meniť súčasný systém dane z motorových vozidiel.
Na definitívne schválenie čaká i novela Zákonníka práce. Vládny návrh pracovného kódexu má sprísniť podmienky pre agentúrne zamestnávanie. Jednou zo zmien má byť od začiatku budúceho roka zavedenie princípu spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka.
Agentúrny zamestnanec musí mať totiž rovnaké mzdové podmienky ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť. Národná rada má odsúhlasiť aj návrh na zmrazenie platov pre poslancov a sudcov. Sudcovia so stopnutím rastu mzdy nesúhlasia, nevidia na to dôvod.
Zákonodarcovia rozhodnú aj o novele Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorej budú súdy vyhotovovať popri zápisniciach z pojednávania aj zvukové záznamy.