Novela zákona o životnom prostredí je zlá, tvrdí Via Iuris

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Priroda
Foto: ilustračné, SITA/AP

BRATISLAVA 6. septembra (WEBNOVINY) – Organizácia VIA IURIS tvrdí, že vláda chce urobiť v zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPKZ) zmeny, ktoré výrazne zasahujú do práv účastníkov povoľovacích konaní pri významných environmentálnych stavbách.

Kľúčovou pripomienkou VIA IURIS k novele zákona je vypustiť ustanovenie, ktoré zavádza novú povinnosť inšpekcie životného prostredia zabezpečiť ochranu obchodného tajomstva, osobných údajov a ďalších chránených údajov, ak sú tieto údaje v žiadosti označené ako chránené.

“Vládny návrh dáva žiadateľovi o povolenie nové rozsiahle práva: môže jednoducho požiadať, aby v povoľovacom konaní boli utajené významné informácie o prevádzke, ktorá môže vážne ovplyvniť životy ľudí žijúcich v jej blízkosti,“ vysvetľuje VIA IURIS, podľa ktorej môžu byť utajené aj podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia orgánov verejnej správy (napríklad územné rozhodnutie a podobne).

Právny problém

Paragraf
Skládka
Foto: SITA/Ján Grajciarik

Podľa advokátky Zuzany Čaputovej, spolupracujúcej s VIA IURIS je takýto návrh v rozpore nielen s vnútroštátnou, ale aj európskou právnou úpravou.

“Podnikateľ žiadajúci o povolenie by sa na jeho základe mohol dožadovať utajenia mnohých dôležitých informácií, ktoré napokon nemusia mať povahu obchodného tajomstva alebo osobného údaja. Inšpekcia by však bola povinná, okrem drobných, v návrhu stanovených výnimiek, utajiť všetky informácie, ktoré podnikateľ označil,” tvrdí Čaputová.

Význam tohto zákona je možné podľa VIA IURIS ilustrovať na prípade povoľovania Pezinskej skládky, kde verejnosti neboli sprístupnené potrebné informácie už od začiatku povoľovania.

V tomto prípade došlo k utajeniu časti žiadosti o povolenie, a to tiež na žiadosť podnikateľa. Územné rozhodnutie, ktoré bolo prílohou žiadosti, bolo pre všetkých účastníkov konania utajené ako obchodné tajomstvo, čo Pezinčania namietajú aj na Súdnom dvore Európskej únie.

Zuzana Čaputová pripomína, že podľa Európskej smernice IPKZ majú členské štáty EÚ a teda aj Slovensko povinnosť zabezpečiť verejnosti včasnú a účinnú príležitosť zúčastniť sa na povoľovacích konaniach, vrátane skorého prístupu k celej žiadosti o povolenie.

Poukazuje tiež na návrh generálnej advokátky Súdneho dvora Európskej únie vo veci Pezinskej skládky.

K otázke zverejňovania informácií v konaní o integrovanom povoľovaní generálna advokátka vo svojom návrhu uviedla, že zamietnutie zverejnenia žiadosti o povolenie a jej príloh by bolo obmedzením informovania verejnosti vo vzťahu k pôvodnému zneniu smernice IPKZ. Tá výslovne stanovuje, že verejnosť má prístup k žiadosti o povolenie.

Do úvahy treba brať aj Aarhuský dohovor

Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ tiež poukazuje na Aarhuský dohovor, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika a podľa ktorého má mať verejnosti prístup ku všetkým relevantným informáciám týkajúcich sa povoľovacieho procesu.

Generálna advokátka napokon konštatuje, že „v zásade musí byť zabezpečený prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú relevantné pre konanie o integrovanom povoľovaní.“

VIA IURIS v svojich pripomienkach k zákonu o IPKZ zdôrazňuje, že ochrana obchodného tajomstva, osobných údajov a ďalších údajov chránených podľa osobitných predpisov je dostatočné upravená už v existujúcich právnych predpisoch, ktoré musí inšpekcia rešpektovať.

Podľa VIA IURIS je zjavné, že návrh nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia súvisí s čoraz aktívnejšou verejnosťou, ktorá pozorne sleduje dianie v oblasti environmentálnych činností na Slovensku.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Zuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SR