Vládna novela Trestného zákona, ktorú Ústavný súd SR vyhlásil vo väčšine jej častí za súladnú s ústavou znamená aj faktické zvýšenie niektorých trestov pri drogovej kriminalite.
Upozornil nato v odlišnom stanovisku ústavný sudca Peter Straka s tým, že vec ho nepríjemne prekvapila.
Straka síce akceptuje, že problematika trestov za drogy patrí do kompetencie zákonodarcu, no so zvyšovaním trestov sa podľa vlastných slov nestotožňuje.
Vznikajú aj paradoxné situácie
Novela podľa Straku nanovo upravuje mechanizmus určovania rozsahu spáchania drogových trestných činov a zavádza sa objektívnejší a exaktnejší spôsob založený na množstve materiálu alebo množstve účinnej látky v tomto materiáli alebo na počte pestovaných rastlín.
Gašpar a Žiga nekonali vo svoj prospech pri novelizácii Trestného zákona, skonštatoval Ústavný súd SR
Vo výsledku to podľa neho spravidla znamená aj podstatné zmiernenie prísnosti trestných sadzieb. „Na jednej strane treba uznať, že nová právna úprava drogových trestných činov predstavuje vo všeobecnosti pozitívnu zmenu oproti tej aktuálnej. Na druhej strane vznikajú aj paradoxné situácie, keď sa v niektorých prípadoch trestný postih, naopak, sprísňuje,“ uviedol ústavný sudca.
Najvypuklejší príklad
Najvypuklejším príkladom je podľa Straku navrhované nové znenie paragrafu Trestného zákona, ktorý odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov trestá za prechovávanie výlučne pre osobnú spotrebu akejkoľvek drogy aj v nepatrnom množstve toho, kto už za takýto čin – teda prechovávanie drogy pre osobnú spotrebu – bol v posledných dvoch rokoch právoplatne odsúdený.
Novela Trestného zákona sa nemala schvaľovať skrátene, opozícia sa však podľa Ústavného súdu mohla vyjadriť
„V prípade prechovávania drogy z rodu konopy v nepatrnom množstve, ktoré novela definuje v prípade marihuany aj hašišu ako maximálne dva gramy, pre osobnú spotrebu novelizované znenie paragrafu ustanovuje trestnú sadzbu do jedného roka odňatia slobody. Na jednej strane tak iba s ohľadom na recidívu – teda opätovné prechovávanie nepatrného množstva marihuany alebo hašiša – sa trestná sadzba zásadne sprísňuje. Na druhej strane podľa doterajšej a ešte stále účinnej úpravy v paragrafe171 Trestného zákona sa pri recidíve trestná sadzba špeciálne nezvyšuje a na takúto recidívu tak možno maximálne nazerať ako na priťažujúcu okolnosť. To by mohlo mať jedine za následok preváženie priťažujúcich okolností a s tým spojené zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu,“ vysvetlil Straka.
Prechovávanie drog pre osobnú spotrebu
Doterajšie znenie paragrafu 171 Trestného zákona v spojení s paragrafom 135 posudzuje podľa sudcu závažnosť prechovávania drog pre osobnú spotrebu podľa množstva prechovávaných obvyklých jednorazových dávok, pričom stabilná judikatúra pri marihuane jednorazovú dávku definuje ako 0,5 gramu sušiny.
Kmec potvrdil ďalší list z Bruselu, zodpovedali 80 percent otázok týkajúcich sa novely Trestného zákona
„Prechovávanie maximálne 1,5 gramu marihuany tak trestá odňatím slobody do jedného roka, kým prechovávanie maximálne piatich gramov marihuany trestá odňatím slobody do dvoch rokov. V prípade recidívy by sa teda potenciálne mohla dolná hranica zvýšiť na štyri mesiace, resp. osem mesiacov,“ uviedol Straka.
Pri množstve nad päť gramov je podľa neho už doterajšia úprava oveľa prísnejšia a dolná hranica trestnej sadzby začína na troch rokoch. „Novelizované znenie paragrafu 171 zároveň ustanovuje trestnú sadzbu šiestich mesiacov až troch rokov v prípade prechovávania malého množstva drogy, čo v prípade marihuany predstavuje dva až 10 gramov. Aj tu teda dochádza k sprísneniu trestnej sadzby v prípade prechovávania nad dva gramy a do päť gramov marihuany, čo je zrejme bežná situácia v prípade konzumentov,“ doplnil ústavný sudca.