Za poklesom opozičnej strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) a za vzostupom Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a vládnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) vidí sociológ Václav Hřích z agentúry AKO stav komunikačnej aktivity týchto politických subjektov. Z výsledkov augustového prieskumu AKO tiež vyplynulo, že prípadná nová vláda by sa skladala komplikovane.
„Povedal by som, že je to o komunikačnej aktivite. Hlas-SD komunikuje málo. Ako keby si dal letnú pauzu. Je to teda dané tým, kto je komunikačne usilovnejší a prítomný v mediálnom svete,“ zhodnotil stav popularity strán pre agentúru SITA Hřích. Podľa neho je zrejmé, že Hlas-SD po drobných krokoch klesá a naopak, po drobných krokoch stúpajú Smer-SD a SaS.
Vidno vzostup Smer-u
Podľa prieskumu AKO by Hlas-SD získal najvyššiu podporu zo všetkých strán a volilo by ho 19,5 percenta opýtaných. Druhou v poradí bola SaS so ziskom 14,7 percenta a tretí Smer-SD by volilo 11,3 percenta opýtaných.
Parlamentné voľby by vyhral Hlas-SD, strana Za ľudí aj Kotlebovci by pohoreli
V porovnaní s prieskumom AKO z februára tohto roka vidno vzostup Smeru-SD a pokles Hlasu-SD. Vo februári mal Hlas-SD Petra Pellegriniho podporu 25 percent opýtaných a v parlamente by obsadil 47 poslaneckých kresiel. Smer-SD by v tom čase volilo 8,5 percenta respondentov a získal by 16 mandátov.
Vláda by sa skladala zložito
Z augustového prieskumu podľa sociológa vyplýva, že by sa nová vláda skladala zložito. Smer s Hlasom by získali dohromady 60 poslaneckých mandátov a tri súčasné koaličné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina by mali 61 kresiel. Štvrtá koaličná strana Za ľudí Veroniky Remišovej by sa do parlamentu nedostala.
Ak by chceli súčasné vládne strany pokračovať v koalícii, museli by sa ešte spojiť s Progresívnym Slovenskom (PS) a Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH). Spolu by mali 90 kresiel. Bez Sme rodina by vznikla koalícia len s krehkou väčšinou 77 mandátov zo 150-členného parlamentu.
Programové kompromisy
„Čím viac subjektov musí zložiť vládu, tým je to ťažie. Koaličná vláda musí byť o programových kompromisoch. Teraz je to ako keby menšou témou a viac je to o základných hodnotách. Čím viac strán sa spojí do koalície, tým ťažšie sa hľadá spoločný prienik,“ tvrdí Hřích. Podľa neho pred voľbami platí zásada, že nikdy nehovor nikdy, ale hneď po voľbách sa politici musia prispôsobiť reálnej situácii.
Koaličná rada k zotrvaniu Mikulca vo funkcii ministra vnútra nakoniec nebude, potvrdil Heger
„V súčasnosti vidíme, že čím je viac členov koalície, tým je viac potenciálnych trecích miest. Určite niektoré strany by boli veľmi opatrné, aby išli do príliš početného koaličného zoskupenia,“ povedal sociológ.
Situácia sa rýchlo mení
Poukázal aj na to, že karty sa rozdajú až krátko pred voľbami. Podľa neho sa situácia veľmi rýchlo mení a bolo to vidno aj pred parlamentnými voľbami v roku 2020 v posledných štyroch či piatich týždňoch. Vtedy začalo stúpať hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Pod hranicou zvoliteľnosti zostáva koaličná strana Za ľudí. Pokles jej popularity nastal ešte vlani po odchode zakladateľa strany Andreja Kisku do politického dôchodku. Stranu oslabili aj tohtoročné odchody poslancov Miroslav Kollára, ktorý je dnes členom strany Spolu a Tomáša Valášeka, ktorý vstúpil do PS. Strana je vnútorne rozdelená prinajmenšom od marcovej vládnej krízy.
Za ľudí ticho neprospieva
Začiatkom júna v nej vznikla frakcia pod vedením ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá neúspešne žiadala zvolať mimoriadny snem. To však odmietla väčšina predsedníctva strany, ktorá je naklonená predsedníčke Za ľudí Remišovej.
Remišová nepripustí opätovný návrat Smeru, s predčasnými voľbami sa odmieta stotožniť
Sociológ Hřích hovorí, že volič potrebuje, aby sa konfliktná situácia v Za ľudí „rozsekla“. „Majú ako keby pár týždňov pauzu. Komunikácia navonok bola o vnútrostraníckom konflikte v Za ľudí a potom bolo ticho, čo tiež strane neprospieva,“ zhodnotil sociológ. Podľa prieskumu AKO by stranu volili tri percentá opýtaných. Na vstup do parlamentu je potrebný zisk aspoň piatich percent hlasov.
Dlhý proces spájania maďarských strán
Augustový prieskum AKO ukázal, že zatiaľ zostáva pod prahom zvoliteľnosti do parlamentu aj zoskupenie troch maďarských strán SMK, Mostu-Híd a Spolupatričnosti pod názvom Aliancia. Dosiahla podporu 3,3 percenta opýtaných.
Prvý snem Aliancie mal byť v auguste, teraz sa hovorí o septembri. Hřích uviedol, že čím dlhšie bude proces spájania sa maďarských strán trvať bez finálneho výsledku, tým viac sa budú voliči maďarskej národnosti odkláňať a vyberať si z celej plejády strán. „Keď ochutnajú inú ponuku, nie všetkých dokáže Aliancia ľahko pritiahnuť naspäť,“ dodal sociológ.