BRATISLAVA 6. mája (WEBNOVINY) – Pripravovaná daň z finančných transakcií môže na Slovensku priniesť zvýšenie úrokov z úverov, pokles výnosov podielových fondov, nižšie dôchodky z druhého a tretieho piliera či zhoršenie financovania štátneho dlhu.
Upozorňujú na to predstavitelia piatich slovenských finančných asociácii, podľa ktorých sa nemusí ani naplniť očakávaný výnos z tejto dane.
„Mám pocit, že je to len taká politická hra a ekonomický prínos pre krajiny nebude veľký,“ uviedol v súvislosti so zavádzaním novej dane na pondelňajšej tlačovej konferencii výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Ladislav Unčovský.
Predstavitelia slovenských finančných asociácií zároveň uvádzajú, že nevidia dôvod na zavedenie takejto dane na Slovensku. „Dôvody zavedenia nie sú pre slovenské finančné inštitúcie relevantné,“ vyhlásil Ladislav Unčovský. Hlavným dôvodom pre zavedenie dane z finančných transakcií má byť spolupodieľanie sa finančného sektora na vzniknutých nákladoch finančnej krízy.
Banky už platia
Slovenská banková asociácia však upozorňuje, že Slovensko ako jedna z troch krajín eurozóny nemuselo počas krízy poskytnúť žiadnu pomoc finančnému sektoru.
Ladislav Unčovský zároveň pripomína, že slovenské banky už odvádzajú prostredníctvom bankového odvodu štátu zhruba 170 mil. eur ročne.
V prípade zavedenia dane z finančných transakcií na Slovensku hrozí podľa predstaviteľov finančného trhu tlak na nárast cien finančných produktov a služieb, či zníženie likvidity na finančnom trhu. Rovnako asociácie upozorňujú na predraženie štátneho dlhu a na možný negatívny dopad na klientov podielových a dôchodkových fondov, vzhľadom na pokles výnosov.
Predstavitelia SBA, Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností, Slovenskej asociácie poisťovní, Slovenskej asociácie správcovských spoločností a Asociácie dôchodkových správcovských spoločností však ešte vzhľadom na prípravu konkrétnych podmienok novej dane dúfajú, že slovenské ministerstvo financií akceptuje ich pripomienky tak, aby jej dopady boli čo najmenšie.
Zástupcovia finančného trhu napríklad navrhujú, aby boli od dane oslobodené operácie so štátnymi dlhopismi, štátnymi pokladničnými poukážkami a hypotekárnymi záložnými listami.
Rovnako navrhujú oslobodiť od dane vyplácanie podielových listov, či transakcie so zabezpečovacími derivátmi. Od dane z finančných transakcií by podľa návrhu slovenských finančných asociácii mali byť oslobodené aj penzijne fondy druhého a tretieho piliera a rovnako aj podielové fondy.
Okrem Slovenska chcú daň aj iní
Ministerstvo financií v reakcii na tvrdenia predstaviteľov finančných asociácií uvádza, že hlavným motívom spoločného systému dane z finančných transakcií je predovšetkým potreba harmonizovať legislatívu v oblasti dane z finančných transakcií tak, aby bolo zabezpečené správne fungovanie vnútorného trhu pre transakcie s finančnými nástrojmi a zabránené narušovaniu hospodárskej súťaže medzi finančnými nástrojmi, hospodárskymi subjektmi a trhmi v celej EÚ.
„Aby bolo zabezpečené, aby finančné inštitúcie spravodlivo a podstatne prispeli k pokrytiu nákladov súvisiacich s nedávnou krízou, a aby boli vytvorené rovnaké podmienky v porovnaní s ostatnými sektormi z hľadiska zdanenia,“ dodáva hovorca rezortu Radko Kuruc.
Ministerstvo zároveň uvádza, že rozhodnutie o zaradení Slovenskej republiky medzi krajiny zúčastňujúce sa posilnenej spolupráce v tejto oblasti je dôkazom, že Slovensko sa pridáva ku krajinám, ktoré sa rozhodli postúpiť ďalej smerom k hlbšej menovej a fiškálnej integrácii a daň z finančných transakcií je jednou z hlavných súčastí tohto procesu.
„Minister financií Peter Kažimír už pred niekoľkými mesiacmi vyjadril výhrady voči tomu, aby zavedenie dane z finančných transakcií malo negatívny dosah na budúce dôchodky ľudí na Slovensku,“ dodal v reakcii na vyjadrenia predstaviteľov finančných asociácií hovorca ministerstva financií.
Daň z finančných transakcií by mala začať platiť od začiatku roka 2014. Podľa odhadov ministerstva financií by táto daň Slovensku mala priniesť 29 až 46 mil. eur ročne. Sadzba dane by pritom podľa návrhu Európskej komisie mala predstavovať 0,1 % pre akcie a 0,01 % pre deriváty. Celkové daňové príjmy z tejto dane odhaduje komisia na úrovni 30 až 35 mld. eur ročne.
Okrem Slovenska sa k návrhu zaviesť daň z finančných transakcií pripojilo aj Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Rakúsko, Slovinsko, Portugalsko, Grécko, Taliansko, Španielsko a Estónsko.
