TRENČÍN 10. júla (WEBNOVINY) – Je piatková noc. Na všetkých pódiach sa niečo deje. V Európe stage punkovo naladených návštevníkov rozpumpovala slovenská kapela Vandali so svojimi nadupanými pesníčkami o bežnom živote milovníka rock´n´rollu. Frotnamovi, Pištovi Vandalovi, krstí hviezdnym prachom jeho novú knihu Juraj Kušnierik.
To už sa letiskovou plochou rozliehajú reggae rytmy jamajskej legendy Maxa Romea. Vlna ľudí sa následne presúva po rozľahlom areáli trenčianskeho letiska, na Ska-pra šupinu, na Puding pani Elvisovej. Noc pokročila, basy sa ozývajú hlavne z tanečného O2 stage. Z toho stage, na ktorom vlani pád stanu Pohodu ukončil predčasne, ale hlavne tragicky. Dva životy vyhasli. Na mieste, kde vlani stál stan, sú stožiare s motýlimi krídlami. Vo štvrtok tam horeli dve sviece. Teraz, ešte hodiny pred „oficiálnou“ pietou ich tam horia stovky. Ľudia sa pristavujú, sadnú si a vyzerajú smutno.
Niektoré dievčatá plačú, niektorí chlapci hrajú na pristavených klavíroch. Asi 20-ročná dievčina nevie zastaviť slzy. Nikolku Kapkovú ani Martina Kašáka nepoznala. More horiacich sviec jej pripomína vlastnú tragédiu v rodine. Do mysle sa vnárajú úvodné slová organizátora a otca festivalu Michala Kaščáka. Festival je aj spomienke na dve vlaňajšie obete Pohody, je aj pripomienkou toho, aký je ľudský život krehký, ale to nemení nič na tom, že festival má byť napriek tomu veselý. A to sa darí. Hodina opäť pokročila. Na letisku sa výrazne ochladilo. Typickým zvukom je zakopávanie o prázdne kelímky. Vytrvalci sedia v krúžkoch na ploche a popíjajú pivo. Spoza Trenčianskeho hradu sa vynára oranžovo-červená žiara. Na hlavnom pódiu o piatej ráno začínajú spievať súrodenci Ďuďovci. Dvojica s ťažkým telesným postihnutím a krásnym hlasom. Ľudia vítajú slnko, ktoré sa vynára spoza trenčianskej Breziny, obraz vylepšuje silueta hradu. V stánkoch pripravujú prvé kávy. Dvojica kamarátov si sadá, prezerá program a diskutuje o tom, čo si dnes pozrú. Program Pohody je až nekresťansky bohatý a je jasné, že všetko sa vidieť jednoducho nedá. A tým je Pohoda známa. Preto každý z tých troch desiatok tisíc návštevníkov zažije svoju vlastnú Pohodu.
Richard Nemec
