BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) – Niektoré nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ) nakúpili elektrickú energiu drahšie, ako by v skutočnosti mohli.
Podľa analýzy Transparency International Slovensko (TIS) sa tak dialo v prípade Univerzitných nemocníc (UN) v Bratislave a Košiciach a banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice. TIS pritom pripomína, že pri väčšom odbere majú nemocnice priestor vyjednať si nižšiu cenu.
Transparency spoločne s expertmi v danom odvetví skúmalo, ako nakupovalo v roku 2013 elektrickú energiu deväť z desiatich najviac obstarávajúcich nemocníc.
Nemocnice sa bránia
Podľa Andreja Lednára zo spoločnosti Prvá energetická, UN Bratislava (UNB) zaplatila za elektrickú energiu o 12 eur viac za 1 MWh oproti Stredoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý uzavrel najlepší kontrakt, a to ja napriek tomu, že ústav mal menej ako jednu desatinu spotreby UNB.
Za rok 2013 sa mal rozdiel vyšplhať na viac ako 210 tisíc eur. V priemere zaplatila UNB za 1 MWh 59,6 eura. Nemocnica nakupovala elektrickú energiu cez rokovacie konanie bez zverejnenia. Ako TIS pripomína, pri tomto postupe chýba súťaž a tak je ťažké dostať sa na nižšiu cenu. Podľa TIS nemocnica tvrdí, že dôvodom vyšších cien je jej zlá platobná disciplína.
Hovorkyňa UNB Petra Stano Maťašovská tvrdí, že elektrickú energiu nakupujú výrazne lacnejšie ako v minulosti, a to aj napriek nevyhovujúcej platobnej disciplíne.
„Kým v roku 2012 nakupovala UNB elektrickú energiu za obstaranú jednotkovú cenu 65,17 eura za 1 MWh, v roku 2013 sa už novému vedeniu UNB podarilo vyrokovať nižšiu jednotkovú cenu na úrovni 59,57 eura za 1 MWh a pre rok 2014 opäť nižšiu na úrovni 51,10 eura za 1 MWh,“ uviedla Stano Maťašovská.
Ako pokračovala, súčasnému vedeniu sa podarilo vlani vyrokovať reálnu úsporu takmer 148-tisíc eur, tento rok predpokladajú úsporu ďalších 105-tisíc eur. UNB tvrdí, že na energiách sa jej podarilo celkovo ušetriť 1,32 milióna eur, čo prispelo aj k lepšiemu hospodárskemu výsledku, ktorý sa mal medziročne zlepšiť o 44, 7 %.
Nešli formou súťaže
Podľa Andreja Lednára zo spoločnosti Prvá energetická, UN Bratislava (UNB) zaplatila za elektrickú energiu o 12 eur viac za 1 MWh oproti Stredoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý uzavrel najlepší kontrakt, a to ja napriek tomu, že ústav mal menej ako jednu desatinu spotreby UNB.
Za rok 2013 sa mal rozdiel vyšplhať na viac ako 210-tisíc eur. V priemere zaplatila UNB za 1 MWh 59,6 eura. Nemocnica nakupovala elektrickú energiu cez rokovacie konanie bez zverejnenia. Ako TIS pripomína, pri tomto postupe chýba súťaž a tak je obtiažne dostať sa na nižšiu cenu. Podľa TIS nemocnica tvrdí, že dôvodom vyšších cien je jej zlá platobná disciplína.
Podobne je na to aj Rooseveltova nemocnica, u ktorej je vyššia cena energie, priemerne 65,2 eur za 1 MWh, taktiež dôsledkom oneskorených platieb, čo spôsobuje nezáujem o súťaž zo strany dodávateľov.
„Avšak, naši experti sa zhodujú, že ani približne štvortýždňové oneskorenie platieb, o ktorom nás informovala Rooseveltova nemocnica, nie je dostatočným vysvetlením takto vysokej ceny,“ konštatuje TIS. Banskobystrická nemocnica si mala za rok priplatiť oproti najlepšiemu kontraktu 145-tisíc eur.
Košická nemocnica predlžovala zmluvu dodatkami
UN L. Pasteura mala mať uzatvorenú zmluvu, podľa ktorej v prípade oneskorenia platieb hradí za 1 MWh cez 66 eur, v niektorých prípadoch by sa suma mohla vyšplhať až na 76 eur. Podľa expertov však čiastka 66 eur, ktorú nemocnica reálne aj platila, nezodpovedá cene na trhu a je vysoká.
Autori analýzy tvrdia, že aj pri extrémne zlej platobnej disciplíne by sa suma dala znížiť na 60 eur, čo by nemocnici ušetrilo 85-tisíc eur. UN v Košiciach predlžovala zmluvu z predchádzajúceho obdobia cez štyri dodatky.
„Ak by tieto tri nemocnice boli schopné vysúťažiť elektrinu za trhovú cenu, ich celková ročná úspora mohla dosiahnuť až 450-tisíc. Za tieto peniaze by sa dalo na rok zamestnať približne tridsať nových zdravotných sestier alebo lepšie zaplatiť tie súčasné,“ upozorňuje TIS.
Zopár nemocníc si vyslúžilo pochvalu
Pochvalu si na druhej strane vyslúžili ďalšie nemocnice. Za ceny, ktoré sú adekvátne trhu, nakupovali v minulom roku Fakultná nemocnica Nitra, Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), UN v Martine a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb.
Zdravotnícke zariadenia obstarali elektrickú energiu v priemre od 47,4 do 54,3 eura za 1 MWh. „Tu sa ukázala užitočnosť elektronickej aukcie, keď hlavne v prípade Martinskej nemocnice a NÚSCH došlo vďaka nej k výraznému poklesu cien a ušetrilo sa spolu viac ako 50-tisíc,“ uvádza TIS.
Podľa Zuzany Lukáčovej zo spoločnosti energy analytics, je problémom, avšak nielen nemocníc, že nevedia správne určiť predmet obstarávania. Ako tvrdí, z právneho hľadiska by sa malo súťažiť o finálnu cenu, ktorá obsahuje dodávku i distribúciu, avšak zverejnená víťazná ponuka je len platba za dodávku elektriny, cena za distribúciu nie je známa.
Rezort zdravotníctva by mal elektrinu obstarávať centrálne
TIS poukazuje na to, že ešte v polovici roka 2012 rezort zdravotníctva hovoril o svojich plánoch obstarávať elektrickú energiu i ďalšie komodity pre svoje nemocnice, centrálne. Doposiaľ sa tak nestalo. Úspory mali byť približne vo výške desiatich percent.
Podľa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) nákup elektriny zo strany prvých troch spomínaných nemocníc je plytvaním peňazí. Odborárov zaujíma, ako bude MZ postupovať voči vedeniu týchto zdravotníckych zariadení, ako aj to, prečo sa nezačalo s centrálnym verejným obstarávaním.
„Nemôžeme sa stále prizerať ako sa peniaze určené na liečbu chorých strácajú nerozumnými alebo skôr cielenými rozhodnutiami politických nominantov – menežmentov nemocníc,“ uviedol predseda LOZ Peter Visolajský.
Predraženie aj v poisťovni
Sociálna poisťovňa (SP) odmieta tvrdenia o predražení projektu zameraného na zavedenie elektronických služieb poisťovne.
„Boli uverejnené informácie, podľa ktorých bývalé vedenie poisťovne potrebovalo na projekty financované z Operačného programu Informatizácie spoločnosti (OPIS) 34 miliónov eur a súčasné vedenie objem finančných prostriedkov zvýšilo až na 71 miliónov eur,“ uvádza poisťovňa.
Projekt bol podľa SP pôvodne ocenený na 46 miliónov eur. O 12 mil. eur sa suma podľa poisťovne znížila po administratívnom rozhodnutí vtedajšieho riadiaceho orgánu OPIS, a to bez dostatočnej odbornej odôvodnenosti. Ako tvrdí SP, bývalé vedenie poisťovne o tomto znížení ceny najskôr ani nevedelo.
„Keď sa to dozvedelo, jeho prvá reakcia bola, že v uverejnenom oznámení je chyba a očakáva jeho opravu do 3 dní,“ argumentuje poisťovňa.
Šéf poisťovne hľadá dodávateľa cez dialóg
Pri rozpočte v sume 71 mil. eur sa podľa poisťovne počíta aj s druhým projektom zameraným na znižovanie administratívnej záťaže poistencov a k tomu navyše aj s päťročnou údržbou systémov.
„Argumentovať dnes touto sumou je preto zavádzajúce a nekorektné,“ tvrdí poisťovňa. Predpokladaná cena 5 miliónov eur ročne na podporu a údržbu systémov podľa poisťovne predstavuje necelých 11 % z obstarávacej ceny ročne. „Nie je to vôbec nadsadený predpoklad pri informačnom systéme, ktorý realizuje legislatívu v sociálnej oblasti, pretože tá sa pravidelne ročne významne mení,“ uviedla SP.
Týždenník Trend minulý týždeň upozornil na to, že šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko dodnes hľadá dodávateľa integrovaného systému formou súťažného dialógu. Ten je v záverečnej fáze a pripravuje sa konečné zadanie pre uchádzačov na predloženie záväznej ponuky.
Medzi uchádzačmi by mal byť podľa Trendu ako dlhoročný dodávateľ poisťovne aj Atos IT Solution and Services. V septembri minulého roka podpísal podľa Trendu Muňko bez súťažného dialógu dodatok k zmluve s Atosom v hodnote vyše 5 miliónov eur. Zhotoviteľ má spracovať analýzu k definovaniu možností zavedenia ročného zúčtovania poistného.
Projekt elektronických služieb poisťovne má občanom umožniť podávanie a vypĺňanie základných žiadostí a dokumentov v elekronickej forme. Výstupy zo spracovania podaní a dokumentov dostanú poistenci elektronicky. Súčasťou projektu má byť aj individuálny účet poistenca, ktorý mu poskytne komplexnú informáciu o jeho sociálnom poistení a vyplatených dávkach.
Rezort zdravotníctva pripúšťal centrálny nákup
Hovorkyňa MZ Martina Lidinská podotýka, že každé zdravotnícke zariadenie je v inej finančnej kondícii, čo vplýva aj na jeho vyjednávaciu pozíciu pri nákupoch.
„Je úlohou vedení jednotlivých nemocníc optimalizovať nákladové a výnosové štruktúry zdravotníckych zariadení s cieľom znížiť ich záväzky,“ uviedla Lidinská.
Zároveň dodáva, že pri porovnaní výsledkov 13 najväčších nemocníc za prvý polrok 2013 s tým istým obdobím roka 2012, zaznamenali zlepšenie. Kumulatívna strata týchto zariadení sa mala dostať z mínus 42,5 milióna eur na úroveň mínus 27,8 milióna eur. Podľa hovorkyne ministerstvo tlačí na to, aby si nemocnice vopred zodpovedne plánovali rozsah a potrebu nákupov.
Rezort pripúšťa, že v minulosti zvažoval aj centrálny nákup energií, v súčasnosti však za efektívnejšie považuje realizovať nákupy na úrovni jednotlivých nemocníc. Vychádza zo skúseností z centrálneho nákupu medicinálnych plynov. „Niektoré nemocnice totiž po zavedení tohto postupu, ktoré zrealizovalo ešte bývalé vedenie rezortu, platia za dané tovary viac ako v minulosti. Nevylučujeme, že centrálne nákupy môžu byť v budúcnosti predmetom prehodnotenia, musí však byť jasne preukázateľná efektivita prípadnej alternatívy,“ dodala Lidinská.