V súčasnosti je elektroodpad globálne najviac rastúcim odpadom. Ešte pred 20-30 rokmi mala jedna rodina jednu pračku, chladničku, prípadne televízor. Dnes majú mnohé rodiny televízor v každej izbe. Elektronika je v hračkách či zubných kefkách, ale väčšinu spotrebičov tvorí zábavná elektronika. Významnou súčasťou problematiky je krátka životnosť týchto zariadení, takmer všetko sa pokazí do dvoch rokov.
O elektroodpade nám viac povedala PR manažérka Združenia výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu Jana Nahalkova.
- Do akej miery vieme elektroodpad recyklovať?- Ktorá súčiastka ostáva ako definitívny odpad, ktorý sa opätovne spracovať nedá?
Je nevyhnutné spomenúť, že recyklácia elektroodpadu je možná len vtedy, ak sa elektroodpad odovzdá do zberu. Podľa dostupných štatistík sa na Slovensku vyzbiera v kilogramoch až polovica z množstva elektrozariadení, ktoré sa na našom trhu predajú. To nás v zbere elektroodpadu v rámci EÚ radí na vysoké priečky. Elektroodpad nie je totiž rovnaká odpadová komodita ako obaly, ktoré spotrebiteľ vyhodí v podstate ihneď ako ich zakúpi. Kým sa zo spotrebiča stane elektroodpad, spotrebiteľ výrobok používa dlhý čas. Zvyčajne minimálne rok napríklad pri mobiloch a až po 8 či 10 rokov pri práčkach či chladničkách.
Vďaka recyklácii dnes dokážeme opätovne využiť 80 až 90% elektroodpadu. Získavajú sa z neho druhotné suroviny, najmä:
- Železné kovy (oceľ)
- Neželezné kovy (meď, hliník, cín)
- Drahé kovy (zlato, striebro, platina)
- Plasty
- Sklo
Samotné ekologické spracovanie sa vykonáva strojovo na spracovateľských linkách a v niektorých prípadoch dokonca aj ručne. Recyklátor musí najskôr z elektroodpadu odstrániť škodliviny (napr. freóny a iné chladivá, oleje, ortuť, azbest, kadmium a pod. ) tak, aby neunikli do okolia. Následne staré spotrebiče odborne rozoberá, triedi na jednotlivé druhy materiálov a na spracovateľských linkách ich drtí, melie a získava z nich druhotné suroviny, ktoré sa dajú použiť na výrobu rôznych iných výrobkov (napr. oceľové lešenie, hliníkové puklice na auto, rôzne plastové potrubia či stavebné súčiastky).
Časť elektroodpadu sa dá aj energeticky zhodnotiť, čiže využiť ako alternatívny zdroj energie napr. na výrobu tepla.
- Čo môže spôsobiť elektroodpad na nesprávnom mieste?
Ak nepotrebné elektrozariadenia vyhodíme do bežného kontajnera na komunálny odpad alebo na čiernu skládku, môžu sa z nich vplyvom počasia alebo mechanického poškodenia uvoľniť škodlivé látky. Tie následne znečisťujú pôdu, vodu či ovzdušie.
Ak napríklad poškodíme rúrky chladiaceho okruhu v starej chladničke (vyrobenej pred rokom 1996), „vyfučí“ z nej freón, ktorý závažným spôsobom poškodzuje ozónovú vrstvu.
Jedna takáto stará chladnička obsahuje priemerne 400 gramov freónu. Toto množstvo freónu má v ovzduší taký istý účinok ako 4 tony oxidu uhličitého (CO2), ktorý vytvára smog a spôsobuje globálne otepľovanie. Únik freónov z jednej chladničky spôsobí v ovzduší také škody, ako auto, ktoré prejde zhruba 20 000 km.
S elektroodpadom je však jednoznačne možné narábať tak, aby po ňom neostala žiadna „špina v prírode“. Treba ho zaniesť do zberu, pričom ho nesmieme neodborne rozoberať alebo poškodzovať. Zber elektroodpadu je dobre rozvinutý aj na Slovensku, a to prostredníctvom predajní, zberných dvorov alebo rôznych zberových akcií. Elektroodpad treba zaniesť na zberné miesta nepoškodený, aby sa z neho škodliviny neuvoľnili do okolia.
- Aké elektrospotrebiče tvoria najväčšie percento celkového elektroodpadu?
Na Slovensku sa ročne vyzbiera okolo 70-tisíc ton elektrodopadu. Zhruba tretinu tejto hmotnosti tvoria najmä veľké elektrozariadenia, medzi ktoré patria napríklad domáce spotrebiče, akými sú sporáky, práčky či umývačky riadu. Ich recykláciou sa získavajú najmä rôzne kovy.
Ďalšiu tretinu tvoria rôzne malé elektrozariadenia s rozmerom do 50 cm. Sú to najmä rôzne malé domáce spotrebiče, ktoré používame v kuchyni a domácnosti (mixéry, hriankovače, grily, vysávače a pod.) či na osobnú starostlivosť (fény, holiace strojčeky), elektronika (rádia, kamery, fotoaparáty, DVD prehrávače a pod.), hračky a hudobné nástroje a malé IT a telekomunikačné zariadenia (mobily, navigácie, malé osobné počítače a tlačiarne).
Tento druh elektroodpadu je špecifický najmä tým, že obsahuje veľa plastov. Preto je nevyhnutné, aby aj drobné spotrebiče ľudia odnášali do zberu a nevyhadzovali do bežných kontajnerov, aj keď sa tam zmestia. Len odovzdaním do zberu sa tieto spotrebiče môžu zrecyklovať a plasty sa nedostanú do prírody, kde by sa celé stáročia rozkladali.
Asi pätina celkovo vyzbieraného elektroodpadu pozostáva z chladiacich zariadení, ktoré patria k elektroodpadu najnebezpečnejšiemu pre životné prostredie, pretože staré chladničky, mrazničky ale aj klimatizácie obsahujú freóny alebo iné chladivá. Tie sa musia najskôr zo starých spotrebičov ekologicky odsať a zlikvidovať tak, aby neunikli do okolia. A až potom sa môžu spracovať na druhotné suroviny.
A ďalšiu zhruba pätinu tvorí ďalšia kategória elektroodpadu nebezpečného pre životné prostredie, a tým sú najmä staré televízory a monitory, kde je okrem iného veľmi dôležitá ekologická likvidácia katódových trubíc a olovnatého skla.
- Je recyklácia elektroodpadu náročná? Čo sa ešte ekonomicky oplatí a čo už nie?
Je komplikované odpovedať jednoznačne, nakoľko elektroodpad tvoria veľmi rôznorodé zariadenia z rôznych materiálov a súčiastok. Niečo je ekonomicky náročné, niečo menej, pretože je to zariadenie, ktoré je vo vysokej miere tvorené ľahko získateľnými druhotnými surovinami, akými sú napríklad železné kovy (napr. sporáky).
Ak je niečo ekonomicky náročné, tak je to z dôvodu potreby ekologického odstránenia škodlivín z elektroodpadu ešte predtým, než sa spracuje na druhotné suroviny. Tak, aby sa nedostali do životného prostredia a neznečisťovali ho, ako napríklad freóny z chladničiek alebo kadmium zo starých batérií.
Práve ochrana životného prostredia je najdôležitejší dôvod potreby recyklácie elektroodpadu. A k nej patrí aj získavanie druhotných surovín.