Slovensko má vážny problém s nevysporiadanými pozemkami. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.
Na Slovensku podľa neho existuje množstvo miest a obcí, v ktorých sa nachádzajú nevysporiadané pozemky. Bežne sa tak stáva, že jeden pozemok patrí aj stovkám rôznych vlastníkov.
Tisícpäťsto majiteľov pozemku
Táto situácia pritom ohrozuje aktivity samospráv smerujúce k územnému rozvoju či čerpaniu eurofondov, pretože pozemky s nevysporiadaným vlastníctvom sa nemôžu použiť na projekty.
Miestny rozvoj či čerpanie eurofondov tak môže byť v niektorých samosprávach aj úplne znemožnené.
Raritou je napríklad pozemok v obci Hiadeľ v okrese Banská Bystrica. Ten je veľký 154 metrov štvorcových, no oficiálne má 1 500 majiteľov. Najmenšiu časť vlastní majiteľ, ktorého parcela dosahuje veľkosť štyri centimetre štvorcové.
V obci Horná Maríková v okrese Považská Bystrica chcel starosta čerpať eurofondy na vybudovanie nových chodníkov a cesty. Od štátnych orgánov sa však dozvedel, že medzi inými potrebuje aj súhlas 170-ročného vlastníka pozemku.
Slovensko nemá potrebný zákon
Najväčší problém s nevysporiadanými pozemkami má mestská časť Košice – Ťahanovce, ktorej 90 percent územia leží na nevysporiadaných pozemkoch. To mestskej časti znemožňuje prakticky akýkoľvek rozvoj či čerpanie eurofondov.
Vysporiadanie pozemkov v iných členských krajinách Európskej únie (EÚ) či Vyšehradskej štvorky (V4) upravuje zákon. Slovensko však žiaden nemá.
Riešením by podľa ZMOSu bolo zriadenie agentúry pre správu štátneho majetku, aká úspešne funguje napríklad v Poľsku alebo Českej republike.
„Jednoducho, štát musí mať jasný prehľad o tom, ktorý jeho pozemok alebo nehnuteľnosť je prebytočný, a práve to by malo byť verejne prístupné na web stránke, aby mestá, obce, ale aj samosprávne kraje mohli požiadať o dané pozemky a budovy pre účely verejnoprospešných stavieb,“ povedal Kaliňák.
Peniaze na pozemkové úpravy
V súčasnosti sa totiž často stáva, že obce zastavajú nový pozemok, hoci na vedľajšej parcele stojí prázdna budova patriaca napríklad rezortnej inštitúcii niektorého z ministerstiev.
Riešenie problému s pozemkami vidí ZMOS aj vo vyčlenení peňazí pre potreby pozemkových úprav katastrálnych území zo strany štátu.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) má každý rok na vládu predložiť návrh 120 katastrálnych území, na ktoré majú byť uvoľnené financie.
Podľa ZMOSu však zatiaľ bolo takto schválených 120 území pred dvomi rokmi, peniaze boli vyčlenené na 68 z nich. V minulom roku bolo zadefinovaných ďalších 120 katastrálnych území, tie však už nemajú finančné krytie vôbec.
Ponúkajú nevýhodné podmienky
ZMOS trvá na tom, že štátne pozemky ležiace v intraviláne miest a obcí by mali prechádzať do vlastníctva samospráv.
Aktuálne totiž dochádza k situáciám, keď si obec nemôže zrekonštruovať školu z eurofondov, pretože sa nachádza na pozemku patriacemu Slovenskému pozemkovému fondu.
Ten podľa Kaliňáka často ponúka samosprávam pri snahe o odkúpenie pozemkov nevýhodné podmienky.
ZMOS tak napríklad eviduje prípad, keď Slovenský pozemkový fond žiadal od obce 50 eur za meter štvorcový na pozemku, na ktorom leží sto rokov starý cintorín.