Prídavné látky v potravinách sa používajú pri výrobe potravín z rôznych dôvodov, napr. ich konzervovanie, farbenie, sladenie a pod. Samozrejme platí, že čím menej zbytočných prísad potravina obsahuje, tým lepšie.
Na internete sa šíria rôzne mýty o „éčkach,“ ktoré často vyvolávajú zbytočný strach. Niektoré „éčka“ sa však v potravinách nachádzajú prirodzene, napríklad v jablkách sa vyskytujú riboflavíny (E 101), karotény (E 160a), antokyány (E 163), kyselina octová (E 260) a ďalšie. Aj keď existuje mnoho „éčok,“ ktoré nemajú prírodný charakter, na internete v tomto kontexte nájdete aj zavádzajúce až desivé informácie.
Prvým omylom je domnienka, že „éčka“ sú len zlé chemické látky v potravinách. Avšak značkou, ktorá pozostáva z písmena „E“ a čísla, sú označované všetky prídavné látky vrátane soli či kyseliny citrónovej. Mnohé látky majú totiž veľmi dlhý názov, čo by komplikovalo ich písanie na obaly potravín, preto sa označujú krátkou značkou (napr. E 141 = chlorofyl a jeho meďnaté deriváty). Chlorofyl je prirodzenou súčasťou rastlín a teda i zeleniny. V potravinárstve sa môže používať ako zelené farbivo.
ODKIAĽ SA BERÚ DEZINFORMÁCIE?
Z dezinformácii o prídavných látkach alebo „éčkach“ sa najčastejšie vyskytujú údaje o škodlivom pôsobení prídavných látok na zdravie. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) vysvetľuje, že tieto informácie sú zámerne vytrhnuté z kontextu vedeckého hodnotenia bezpečnosti prídavnej látky najčastejšie z toxikologických pokusov na zvieratách, kde ide o toxické dávky látky so sledovaním jej účinku akútnej a chronickej toxicity.
„V týchto informáciách však vždy chýbajú doplňujúce údaje, ktoré by následne vysvetlili, že tieto toxické dávky v praxi nemožno dosiahnuť, pretože ochrana je daná stanovením prijateľného denného príjmu (ADI látky = Acceptable Daily Intake), ktorý je niekoľkonásobne nižší, ako je najvyššia úroveň látky, pri ktorej už nie sú pozorované nežiaduce účinky látky na organizmus (tzv. hladina NOAEL = No – observed – adverse – effect level). Až z ADI hodnoty sa následne odvíja najvyššie prípustné množstvo pre látku a konkrétnu potravinu,“ uviedol pre Webnoviny.sk ÚVZ SR.
V neodborných zoznamoch sú za rakovinotvorné „éčka“ uvádzané aj tie, ktoré síce vo veľkom množstve môžu spôsobovať nepríjemné zdravotné problémy, ale nie rakovinu. Potencionálne nežiadúce účinky sa teda často zamieňajú. A ako sme už spomínali, pomery množstva prídavných látok sú regulované a v súčasnosti považované za bezpečné.
Ambulancia klinickej výživy(AKV) na svojej stránke v súvislosti s dezinzormáciami okrem iného poukazuje napríklad na, E 239 (hexamín), nachádzajúci sa na „varovných zoznamoch. Ten „skutočne môže byť nebezpečný, pretože sa rozkladá na formaldehyd a následne kyselinu mravčiu a je potenciálne kancerogénny. Ale Na Slovensku nie je povolený a v EÚ sa používa, pretože Francúzsko ho presadilo ako tradičnú konzervačnú látku syrov.“
Ďalej napríklad E 123 (potravinárska červeň 9) je podľa AKV možný kancerogén, ktorý je v USA zakázaný, ale napríklad v Austrálií, Kanade aj na Slovensku je povolený na pridávanie do aperitívov, vín, rybích ikier a pod.)
Nerozumiete „éčkam“? Pozrite si kompletný zoznam s ich významom
BEZPEČNOSŤ „ÉČOK“
„Bezpečnosť všetkých prídavných látok v potravinách, ktoré sú v súčasnosti schválené, vyhodnotil Vedecký výbor pre potraviny (SCF) alebo Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA),“ píše ÚVZ SR.
Dodáva, že na zozname EÚ sú len tie prídavné látky, ktorých navrhnuté použitie sa považuje za bezpečné a sú regulované základným právnym predpisom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách.
Legislatívne a v praxi pre výrobcov potravín platí, že môžu používať len látky, ktoré splnili kritériá bezpečnosti na používanie, ich používanie musí byť technologicky nevyhnutné, musia byť pre spotrebiteľa prínosom a musia byť schválené podľa cit. nariadenia (ES) č. 1333/2008. Zároveň je zakázané uviesť na trh prídavnú látku v potravinách alebo potravinu, v ktorej sa nachádza prídavná látka, ktorá nie je v súlade s nariadením (ES) č. 1333/2008.
Všetky prídavné látky v potravine sa musia vyznačiť v jej zložení v zozname zložiek. Napríklad: „farbivo – kurkumín“ alebo „farbivo: E 100“.
Nie do všetkých priemyselne vyrábaných potravín je potrebné pridávať prídavné látky. Príkladom sú niektoré druhy chleba, hotových jedál, raňajkových cereálií atď. Nutnosť použitia prídavných látok závisí od výrobného procesu, použitých zložiek, konečného vzhľadu, požadovanej konzervácie, potreby ochrany proti možnému šíreniu škodlivých baktérií, druhu obalu atď.
Na druhej strane stojí za zmienku, že mnohé potraviny obsahujú prirodzene sa vyskytujúce látky, ktoré sú zároveň povolené ako prídavné látky v potravinách. Napríklad v jablkách sa vyskytujú riboflavíny (E 101), karotény (E 160a), antokyány (E 163), kyselina octová (E 260), kyselina askorbová (E 300), kyselina citrónová (E 330), kyselina vínna (E 334), kyselina jantárová (E 363), kyselina glutámová (E 620) a L-cysteín (E 920).
BEZPEČNOSŤ „ÉČOK“ SA PREHODNOCUJE
Väčšina vedeckých hodnotení sa uskutočnila v 80. a 90. rokoch, niektoré dokonca už v 70. rokoch, preto bolo Európskou komisiou prijaté rozhodnutie, aby úrad EFSA všetky povolené prídavné látky v potravinách znovu prehodnotil.
„V súčasnosti prebieha opakované posudzovanie bezpečnosti všetkých doposiaľ schválených prídavných látok a ich prehodnotenie bude dokončené do roku 2020,“ pokračuje ÚVZ SR.
a základe odporúčaní úradu EFSA môže potom Komisia navrhnúť úpravu podmienok používania prídavných látok v potravinách alebo odstrániť určitú prídavnú látku zo zoznamu, pokiaľ by vniklo opodstatnené podozrenie o riziku prídavnej látky.
U schválených prídavných látok nachádzajúcich sa zozname EÚ musia byť všetky prídavné látky pre zdravie bezpečné. Aj keď niektoré majú toxicky charakter, môžu sa používať len v množstve, ktoré ešte zdraviu údajne neškodí.
V NIEKTORÝCH POTRAVINÁCH SÚ „ÉČKA“ ZAKÁZANÉ
V nariadení (ES) č. 1333/2008 je podľa prílohy I tabuľky 1 nariadenia č. 1333/2008 uvedených 12 kategórií potravín, do ktorých nemožno použiť prídavnú látku ani na základe prenosu z inej zložky,“ informuje ÚVZ SR.
Medzi takéto potraviny patrí napríklad med; neochutené pasterizované a sterilizované (vrátane UHT) mlieko a neochutená pasterizovaná smotana (okrem smotany so zníženým množstvom tuku); neochutené fermentované mliečne výrobky, ktoré neboli po fermentácii tepelne ošetrené; prírodná minerálna voda, pramenitá voda a všetky ostatné fľaškové alebo balené vody (nesladené); káva (okrem ochutenej instantnej kávy) a kávové extrakty; neochutený čaj z čajových listov a ďalšie).