BRATISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) – V prípade, ak by Slovensko neschválilo medzinárodnú obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu (ACTA), malo by to pre domáce firmy negatívny ekonomický dopad.
Podľa Radovana Palu z advokátskej kancelárie e/n/w/c totiž slovenskí nositelia práv duševného vlastníctva nebudú môcť uplatniť výhody ACTA vo vzťahu k štátom mimo EÚ, keďže v rámci únie už existujú funkčné mechanizmy na ochranu práv firiem v tejto oblasti.
„Ak ACTA nebude prijatá, v podstate zabránime možnosti, aby podnikatelia z členských štátov EÚ mali možnosť využívať mechanizmy, ktoré práve ACTA, ako dohoda, ktorá upravuje mechanizmy presadzovania práva duševného vlastníctva, použili v iných zmluvných štátoch ACTA,“ vysvetlil Pala.
Slovensko by podľa jeho slov v prípade pristúpenia k dohode nemuselo radikálne meniť existujúce zákony, keďže takmer všetky opatrenia, ktoré ACTA vyžaduje, sú už u nás účinné najmä prostredníctvom predpisov EÚ a ich implementácie.
Slovensko by podľa Palu muselo zaviesť iba systém vopred stanovej výšky resp. kritérií stanovania výšky škody pre prípady porušenia práv, nové procesné aspekty ako aj trestnoprávnu zodpovednosť firiem. Podľa predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva Dariny Kylianovej pri problematike priemyselných patentov, ktoré ACTA upravuje predovšetkým, nebude musieť Slovensko prijímať žiadne nové legislatívne úpravy.
Pokiaľ ide problém kontroly na hraniciach, ktoré ACTA podľa jej kritikov umožní, Pala pripomína, že tá je možná už dnes. „Už dnešné nariadenie Rady, ktoré platí na vonkajších hraniciach EÚ, umožňuje colným úradom, aby kontrolovali aj osobnú batožinu, ak majú podozrenie, že sa v nej nachádza tovar obchodnej povahy, ktorý je určený na komerčný účel,“ vysvetlil Pala. ACTA navyše reflektuje už v súčasnosti platnú výnimku, podľa ktorej colné orgány nemôžu kontrolovať batožinu, ak nie sú splnené vopred určené podmienky.
Obrazom: Svet protestuje proti ACTA
Legálne sťahovanie filmov a hudby
Diskusia o tejto dohode bola podľa Palu u nás spolitizovaná. „Na Slovensku sa využilo to, že drobní užívatelia si myslia, že v prípade prijatia ACTA si už nebudú môcť pre svoju osobnú potrebu stiahnuť film alebo hudbu z internetu, čo nie je pravda. ACTA žiadnym spôsobom nezasahuje do obsahu ochrany duševného vlastníctva jednotlivých štátov,“ myslí si Pala.
Pripomína pritom, že slovenská legislatíva umožňuje legálne sťahovať filmy alebo hudbu pre osobnú potrebu, no užívateľ nesmie následne šíriť tieto diela ďalej.
„Keď sťahujete z určitého úložiska dát, vy nemáte povinnosť kontrolovať, či tá právna povaha zdroja je legálna alebo nie, ale keď sťahujete prostredníctvom torrentu, už je to problém a je to už v podstate trestný čin,“ doplnil Pala.
Debata o dohode ACTA sa podľa Pala nesie až v hysterickom duchu, pričom skôr by bolo podľa jeho názoru užitočnejšie, ak by sa kritika obrátila na neprimerane striktné znenie slovenského trestného zákona. Ten totiž pri porušení autorských práv umožňuje vinníka potrestať až dvoma rokmi za mrežami, bez ohľadu na to, či takýmto konaním vznikne škoda.
