Podľa prieskumu anglického denníka The Times si až 52 percent jeho čitateľov myslí, že deti v súčasnosti zažívajú viac stresu ako v minulosti. Či je to naozaj tak sa SITA.sk opýtali detskej psychologičky Beáty Sedlačkovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie.
V rozhovore okrem iného odpovedala aj na to, či deti prežívajú stres inak ako dospelí, či ho zvyšuje skoré dospievanie a čo s tým môžu rodičia robiť.
Čelia v súčasnosti deti väčšiemu stresu než tomu bolo v minulosti?
Môžeme povedať, že sa skôr celkovo menia podnety, ktoré stres vyvolávajú. Menia sa naše životné podmienky, v ktorých v súčasnosti žijeme. Môžu sa meniť životné udalosti, ktoré vyvolávajú nadmerný stres. Stúpajú nároky spoločnosti na náš výkon, dospelí vnímajú zvýšenú mieru pracovného zaťaženia a toto všetko sa týka aj detí.
Nejde však iba o záťaž a o vyššie nároky. Vieme totiž, že v spoločnosti stále existuje veľa detí, ktoré nemajú zabezpečené základné životné potreby. To, kde budú spať, či budú mať čo jesť, aká bude doma situácia, keď sa vrátia zo školy. Je to téma rodín, ktoré sú vystavené domácemu násiliu. Akej miere stresu deti čelia závisí od stresorov, teda od faktorov, ktoré stres vyvolávajú a ktorému sú deti vystavené.
Ktoré faktory to sú?
Stres je obranná reakcia organizmu, ktorý je nejakým spôsobom ohrozovaný, je to odpoveď organizmu na záťaž. Stres samotný nemusí byť iba negatívny, môže byť aj pozitívny. V tejto podobe má aktivizujúci vplyv na náš výkon. Ale ak hovoríme o negatívnom strese, ktorému sú deti vystavené, je potrebné spomenúť rebríček stresorov, teda podnetov, ktoré stres vyvolávajú.
Školy neboli na pandémiu pripravené, no v mnohom ich posunula vpred
V súčasnosti výraznejším z nich bolo to, že sme mali zatvorené školy a deti boli doma neprimerane dlhý čas, boli vystavené sociálnej izolácii, v mnohých rodinách rodičia prišli o prácu. Rodiny sa ocitli v ťažkej životnej situácii a mnoho z nich prišlo aj o niekoho blízkeho.
Naša úloha nie je deti úplne ochrániť, aby neprežívali žiaden stres.
Takže stresu nie je viac, len teraz namiesto vojen alebo detskej práci čelia napríklad zlým finančným podmienkam v rodine alebo pandémii.
Áno, menia sa životné podmienky, v ktorých deti žijú a ktoré stres vyvolávajú. Môžu sa meniť aj životné udalosti, ktoré prežívame.
Uvedomujú si aspoň dospelí viac to, že sú deti takému stresu vystavené, že ich treba chrániť?
Mení sa forma starostlivosti, ktorú rodičia poskytujú deťom oproti minulosti. Predtým boli deti vedené voľnejšie, menej sa na ne dozeralo a v súčasnosti sa stretávame zase s až nadmerne ochraňujúcimi rodičmi, ktorí deti nevystavia primeranej miere stresu. Deti nie je možné od stresu úplne oddeliť, naopak, potrebujú byť vystavené aj nepríjemným situáciám, aby sme ich pripravili na budúci dospelý život, pomohli im zvyšovať psychickú odolnosť a aby sa naučili, ako adekvátne v záťažovej situácii reagovať. Naša úloha nie je deti úplne ochrániť, aby neprežívali žiaden stres. To sa ani nedá. Úlohou rodičov je nastaviť správne hranice. Pozitívne je, že sme ako spoločnosť viac nastavený vnímať potreby detí a reagovať na ne.
Dá sa povedať, že tu dochádza k určitému paradoxu? Máme tu totiž ochranárskych rodičov, ktorí ale na druhej strane na deti všetkými tými krúžkami vyvíjajú, aj keď možno nechcene, tlak.
V súčasnosti sa stretávame s rôznymi typmi rodičov. Rodičovstvo je niekedy umenie ako zladiť potreby detí, rodiny so svojimi vlastnými potrebami a tiež aj s pracovnými povinnosťami. Ako sa nestať príliš hyperprotektívnym rodičom a ako nenechať dieťa samé so svojimi problémami, ako poskytnúť primeranú mieru ochrany. Deti potrebujú náš čas, našu pozornosť, aby sme sa im adekvátne venovali, aby mali doma vytvorené bezpečné prostredie plné dôvery. Potrebujú mať aj voľný čas, priestor, ktorý im nevyplnia dospelí. Deti by mali mať priestor na svoju vlastnú hru alebo si sami určiť aktivity, ktorými svoj čas vyplnia.
Chystáte sa dať svoje dieťa do letného tábora? Rodičia aj organizátori majú svoje povinnosti
Aké nároky sú teda na deti v súčasnosti kladené?
Nároky, ktoré sú na deti kladené, súvisia s rodinou a so školou. V rodine nároky súvisia aj so situáciou v spoločnosti, s tlakom, ktorý vnímajú rodičia. Rodičia sa snažia, aby deti boli už od raného veku všestranne stimulované, niekedy očakávajú od detí neprimeraný výkon, aby napríklad dosahovali dobré výsledky v škole, aby sa venovali mimoškolským aktivitám. Deti sú niekedy krúžkami presýtené a vnímajú to ako neprimeranú záťaž.
Čím sú deti menšie, tým viac reagujú na záťaž na somatickej úrovni.
Hrá pri tom určitú rolu aj ich vek?
Čím sú deti menšie, tým viac reagujú na záťaž na somatickej úrovni. Detí napríklad bolí brucho, majú problémy chodiť do školy, bolí ich hlava, môžu trpieť nechutenstvom alebo naopak nadmerne jedia alebo majú poruchy spánku. S vekom sa mení reakcia detí ako odpoveď na záťažovú situáciu. Rôzne prejavy vnímame aj pri správaní.
Menšie deti môžu napríklad reagovať hnevom, môžu mať afektívne záchvaty hnevu, môžu byť podráždené. U starších detí pribúdajú nároky na školský výkon, ich zvládanie sa líšia podľa osobnostnej výbavy dieťaťa. Napríklad snaživé, perfekcionistické dieťa, ktoré je viac závislé na pochvale a uznaní a kladie na seba veľké nároky, môže prejavovať väčšie príznaky prežívania stresu.
Osamelí rodičia sa na Slovensku majú horšie než tí v zahraničí. Systémová zmena od štátu je zatiaľ v nedohľadne
Hrá nejakú rolu aj skutočnosť, že deti dnes dospievajú skôr, porovnávajú sa s rovesníkmi alebo sa zaujímajú o svoju sexualitu?
Nemyslím si, že by to súviselo priamo s časom dospievania detí. Opäť je to skôr otázka podpory zo strany dospelých. Ide skôr o to, aby deti v každom vývinovom období, v ktorom sa nachádzajú, mali od nás dospelých to, čo potrebujú, aby sme primerane reagovali na ich požiadavky a aby sme nepodceňovali ich problémy. Chyba, ktorú môžu urobiť rodičia alebo učitelia, je dávať deťom najavo, že ja som dospelý a viem lepšie, čo je pre teba dobré.
Môže sa zdať, že dieťa nie je ešte zrelé na to, aby vedelo dostatočne formulovať svoje požiadavky, napríklad keď má deväť rokov. V každom veku však treba počúvať, čo nám dieťa hovorí, pretože ono nám vie aj samé povedať, že je toho na neho už veľa. Napríklad, že má veľa krúžkov, stresuje ho škola alebo sa nedokáže dané učivo teraz naučiť.
Treba vnímať problémy detí a nepodceňovať ich.
Môže urobiť rodič ešte niečo viac ako načúvať?
Treba vždy myslieť na to, že každé dieťa je jedinečné a najlepšie ho pozná vlastný rodič. Rodič by mal dieťaťu predovšetkým venovať svoj čas, veľa sa s ním rozprávať, rozvíjať ich vzájomný vzťah plný dôvery. Aby malo dieťa doma vybudované zázemie a cítilo, že v prípade problémov, mu rodič pomôže. Pomôže aj správne nastaviť dieťaťu hranice, kam dieťa primerane veku pustiť a kam už nie.
Rodič by sa mal naladiť na potreby dieťaťa a vnímať, čo dieťa potrebuje práve v tejto chvíli, čo nám hovorí a nepopierať jeho prežívanie. Takisto je potrebné vnímať, keď je dieťa preťažené či už krúžkami alebo školou a potrebuje viac voľného času. Všímať si je vhodné aj nešpecifické prejavy v správaní, teda, ak sa dieťa zrazu správa inak než obvykle. A vtedy je dobré nebáť sa a vyhľadať aj odbornú pomoc.
Na koho sa môže rodič v takomto prípade obrátiť?
Na psychológa priamo na škole, alebo v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Ak sa problémy týkajú školy, vždy je dobré komunikovať priamo so školou a hľadať spolu riešenie. Na školách sa budujú multidisciplinárne tímy, súčasťou ktorých je školský psychológ, špeciálny pedagóg, učiteľ. Vzájomnou spoluprácou dokážu pomôcť dieťaťu, ktoré má problémy, prežíva náročné obdobie či už doma alebo v škole. Školský psychológ môže účinne pomôcť pri riešení problémov konkrétneho dieťaťa, ale aj celej triedy.
Rodičia by sa teda nemali báť poradiť sa o výchove s odborníkom.
Presne tak. Ako sa radíme o fyzických príznakoch s lekármi, tak pokiaľ rodičov niečo trápi v rámci rodičovstva a vzťahu s dieťaťom alebo vidia, že deti majú problémy, tak určite sa nebáť a obrátiť sa na odborníkov a poradiť sa.
Treba vnímať problémy detí a nepodceňovať ich. Je lepšie predísť ich zhoršovaniu, pretože čím dlhšie trvajú, tým môže byť zložitejšie ich riešenie.