Nepočujúci a nevidiaci žiadajú od slovenských televízií viac programov špeciálne upravených pre ich potreby. Od programov zároveň očakávajú vyššiu kvalitu.
Televízni vysielatelia s licenciou, teda súkromné televízie, oponujú, že programy určené i pre nevidiacich a nepočujúcich s tzv. multimodálnym prístupom poskytujú podľa zákona a v kvalite podľa dostupných technologických možností.
Pravidelné podnety na nekvalitu
Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) od začiatku roka dostala 13 podnetov týkajúcich sa multimodálneho prístupu. Aktuálne „rada stále vedie 12 správnych konaní a zatiaľ udelila dve sankcie“. Tie sa však týkali programov vysielaných ešte v minulom roku, informovala agentúru SITA hovorkyňa RVR Ivana Furjelová.
Život nevidiacich a slabozrakých má byť o niečo ľahší, Únia prijala akt o prístupnosti
Multimodálny prístup je doplnková služba, ktorá sa vysiela súbežne s televíznym programom a umožňuje jeho sledovanie aj nepočujúcim alebo nevidiacim. V praxi ide najmä o titulky pre sluchovo postihnutých, tlmočenie do posunkovej reči nepočujúcich a hlasové komentovania pre nevidiacich.
Licenčná rada „pravidelne dostáva podnety týkajúce sa nekvality titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím. Sťažovatelia najčastejšie namietajú pravopisné chyby, chýbanie pomlčiek oddeľujúcich, ktorá osoba rozpráva, chýbanie textu, nesúlad obrazu a titulkov“, konkretizovala ďalej pre SITA obsah najčastejších sťažností na tzv. multimodálny prístup Furjelová. Tento rok zatiaľ rada udelila dve sankcie za porušenie pravidiel vysielania programov s multimodálnym prístupom. Obe sa týkali vlaňajšieho vysielania a zatiaľ nie sú právoplatné. Za porušenie zákonných pravidiel programov s multimodálnym prístupom udelila licenčná rada minulý rok sedem sankcií.
Málo programov so skrytými titulkami
„Ak by sme mali hodnotiť naraz všetky televízie, ktoré poskytujú skryté titulky známkami ako v škole, tak najlepšie by to vyjadrila známka 4,“ uviedla pre agentúru SITA Jana Filipová z Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS). Zhodnotila tak súčasný stav s programami pre nepočujúcich v slovenských televíziách. Programov so skrytými titulkami je podľa Filipovej málo a zároveň „skrytých titulkov, ktoré sú dobre spravené, je ďaleko menej ako titulkov, ktoré zjavne sú vyrobené len preto, že musia byť vyrobené“.
Problémom nepočujúcich divákov televízii je podľa Filipovej zároveň prenos programov. Tvrdí, že nie všade skryté titulky idú dobre, alebo vôbec idú a rozdiely sú pri príjme cez anténu, prostredníctvom káblových operátorov a cez satelit. Vysielatelia by si mali uvedomiť, že „to, čo je pre počujúceho zvuk z televízora, sú pre nepočujúcich skryté titulky,“ konštatovala ďalej pre SITA predstaviteľka Asociácie nepočujúcich Slovenska. Nepočujúci preto potrebujú, aby sa pri modernizácii technológií pre prenos programov prostredníctvom televízora či počítača myslelo aj na prístupnosť skrytých titulkov.
Nevidiaci hodnotia ponuku miernejšie
Miernejšie ako nepočujúci hodnotia ponuku televíznych programov nevidiaci a slabozrakí. „Súčasná situácia u vysielateľov je celkom uspokojujúca,“ uviedol pre agentúru SITA Ján Podolinský z Centra technických a informačných služieb Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Ako ďalej konštatoval, „vysiela sa celý rad titulov s audiokomentárom. Divák so zrakovým postihnutím si môže vybrať z rôznych žánrov“.
Situácia sa podľa Podolinského postupne zlepšuje aj vďaka neustálym podnetom nevidiacich a slabozrakých na zlepšovanie služieb vysielateľov. Napriek zlepšujúcej sa situácii Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) vidí aj problémy vo vysielaní televízií. V televíznom programe im chýba označenie programov s audiokomentárom vo forme, ktorú by samostatne vedel identifikovať aj nevidiaci. Rovnako ako nepočujúci aj nevidiaci vytýkajú niektorým programom kvalitu ich spracovania.
Ak audiokomentár nie je profesionálne spracovaný, tak je jeho sledovanie „pre nevidiaceho rovnako ťažké, ako keby tam audiokomentár vôbec nebol“, podotkol Podolinský. Nevidiaci a slabozrakí majú taktiež ako nepočujúci problémy so šírením televízneho signálu od vysielateľa k divákovi, až do jeho televízneho prijímača. „Tu existujú rôzne technické prekážky, keď sú v ceste signálu zaradené zariadenia, ktoré neprenášajú zložku signálu obsahujúcu audiokomentár alebo sú použité zariadenia, ktoré nedokážu reprodukovať spôsoby realizácie audiokomentára,“ objasnil Podolinský z Centra technických a informačných služieb ÚNSS. Ako dodal, „podnetom pre vysielateľov by mohlo byť aj zriadenie online audiokomentovania pri spravodajských, publicistických či iných naživo vysielaných reláciách. Takúto službu má zriadenú Česká televízia“.
Polovica programov s titulkami
Televízni vysielatelia s licenciou, teda súkromné televízie tvrdia, že „poskytujú skryté titulky vo vysielaní programových služieb v objeme v zmysle rámca stanoveného zákonom o vysielaní a retransmisii“. Uvádza sa to v reakcii televíznych vysielateľov združených v Asociácii nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS), ktorú agentúre SITA poskytla Zuzana Šangalová zo sekretariátu asociácie. „Táto služba je poskytovaná na základe technologických možnosti dostupných na trhu pri programoch, u ktorých je to ako z technického tak časového hľadiska možné zabezpečiť,“ dodáva sa v reakcii TV vysielateľov k multimodálnemu prístupu.
Vysielateľ na základe zákona, teda verejnoprávny RTVS, musí podľa zákona o vysielaní a retransmisii zabezpečiť, aby 50 percent všetkých vysielaných programov bolo sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím. RTVS tiež musí zaistiť, aby tri percentá všetkých vysielaných programov bolo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo, aby boli v posunkovej reči nepočujúcich. Zároveň je povinnosťou RTVS priniesť 20 percent zo všetkých vysielaných programov s hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Menší podiel platí pre vysielateľov s licenciou, teda pre súkromné televízie. Tie musia zabezpečiť, aby 10 percent všetkých vysielaných programov bolo sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Zároveň musia podľa zákona zaistiť, že tri percentá všetkých vysielaných programov budú sprevádzané hlasovým komentovaním pre nevidiacich, dodala pre SITA hovorkyňa RVR.