Rebríček neetických praktík podnikania na Slovensku vedie neplatičstvo. Vyplýva to z prieskumu vedcov z Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave zameraného na stav rozvoja etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí.
Viac ako 70 % respondentov uviedlo, že sa s ním stretlo, respektíve sa skôr stretlo. Výsledky výskumu potvrdzujú aj sťažnosti malých a stredných podnikov na neplatenie faktúr za poskytnuté služby a tovary a na nedodržiavanie zmlúv medzi obchodnými partnermi.
Zavádzajúca reklama a nekvalitný tovar
Ako etický problém v podnikaní sa podľa prieskumu javia aj kartelové dohody a rodinkárstvo. Neetické praktiky pri získavaní štátnych zákaziek sa umiestnili na 6. mieste.
K aktuálnym neetickým konaniam v podnikaní rovnako patria aj problémy spojené s predajom výrobkov a služieb začínajúc zavádzajúcou reklamou, nekvalitným tovarom a vyhýbaním sa prijatiu reklamácie.
Termín na požiadanie o štátny príspevok na mzdy zamestnancov sa predĺžil, ale netýka sa to všetkých opatrení
Prvú desiatku neetických praktík v podnikateľskom prostredí uzatvára zneužívanie kontaktov na politikov a úradníkov vo vlastnom ekonomickom záujme, teda korupčné praktiky.
Vedci skúmali aj prítomnosť etických mechanizmov v organizačnej kultúre podnikov. V celosvetovom meradle je najrozšírenejším prvkom rozvoja etiky v organizácii etický kódex. Na Slovensku sa však umiestnil až na druhom mieste.
Vysoká miera nedôvery
„V našich podmienkach je najrozšírenejším etickým mechanizmom overovane spoľahlivosti obchodného partnera (35 %). Tento výsledok nie je prekvapujúci, pretože pokiaľ je v našej krajine rozšírené neplatičstvo a porušovanie dohôd, tak je pochopiteľné, že podnikateľské subjekty voči sebe pociťujú navzájom pomerne vysokú mieru nedôvery, preto si tretina firiem overuje svojich obchodných partnerov,“ konštatujú autori prieskumu.
Opatrenia vlády pri riešení dopadov koronakrízy sú nedostatočné, kritizujú podnikatelia
S veľkým odstupom sa následne umiestnili etické mechanizmy, ktoré sú spojené s reakciou podniku na dodržiavanie etického kódexu, jasné postupy pri riešení a objasňovaní neetického konania a interné linky na nahlasovanie neetických a nezákonných praktík.
K najalarmujúcejším zisteniam patrí podľa vedcov fakt, že len 13 % zúčastnených firiem má zavedené etické vzdelávanie, teda, že firmy na Slovensku výrazne nedoceňujú etické vzdelávanie zamestnancov a manažérov a neprijímajú svoju zodpovednosť za kultiváciu etického myslenia a správania na pracoviskách.