BRATISLAVA 6. apríla (WEBNOVINY) – Štátne nemocnice čakajú zmeny. Ministerstvo zdravotníctva SR ich odôvodňuje zlou finančnou situáciou zdravotníckych zariadení.
Problémom nemocníc sú aj dlhy voči Sociálnej poisťovni. Tie sa za dva mesiace aktuálneho roku zvýšili o 6 mil. eur na 34,1 mil. eur.
Príčinou neplnenia odvodových povinností a zadlžovania sú najmä nižšie platby zo strany zdravotných poisťovní. Kľúčovým faktorom k splácaniu záväzkov nemocníc je podľa rezortu zásadná racionalizácia nákladov. Vyplýva to zo „Správy o realizácii opatrení na riešenie zadlženosti zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni“, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
V rámci systémových opatrení vyzdvihlo ministerstvo najmä avizovanú redukciu kapacít v lôžkovej starostlivosti v rozsahu 10 až 15 %, zavedenie platby za diagnózu alebo zmeny v liekovej politike. Prínosy očakáva aj zo zavedenia eHealthu. Už v roku 2014 by mali úspory plynúce z informatizácie zdravotníctva dosiahnuť 34 mil. eur.
Vytvoria kontrolný tím
Rezort chce taktiež vytvoriť centrálnu obstarávaciu jednotku, ktorej budú zdravotnícke zariadenia hlásiť s mesačným predstihom potrebu na nákup liekov a zdravotníckeho materiálu spolu s navrhovanou cenou. Jednotka následne na základe porovnaní cien v rámci celého rezortu odporučí nákupnú cenu. Ďalším nástrojom by mala byť transformácia nemocníc na akciové spoločnosti a zároveň komplexná reštrukturalizácia štátnych príspevkových organizácií.
Ministerstvo chce taktiež vytvoriť tím, ktorý bude kontrolovať a vyhodnocovať hospodárenie zdravotníckych zariadení minimálne do termínu ukončenia transformácie.
Tento tím bude zároveň navrhovať riešenia konkrétnych problémov zistených kontrolami a dohliadať na ich realizáciu. Transformácia štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti podľa rezortu spôsobí, že manažmenty nemocníc budú motivované k efektívnosti.
Akciové spoločnosti budú súčasne čeliť prísnejšej kontrole. „Existuje teda reálny predpoklad, že sa významne zlepší finančné riadenie spoločností,“ poukazuje ministerstvo. Zároveň však upozorňuje, že prechod na akciové spoločnosti bez dôkladnej prípravy a ozdravného procesu, nemusí vyvolať pozitívny efekt a môže skomplikovať hospodárenie týchto zariadení. Preto je podľa neho potrebné, aby nemocnice podstúpili zásadný ozdravný proces.
Reálny biznis plán
Zdravotnícke zariadenia by podľa rezortu mali vytvoriť reálny biznis plán, taktiež by mali revidovať výhodnosti existujúcich zmluvných vzťahov a následne ich optimalizovať a taktiež centralizovať nákupy. Zároveň by mali prehodnotiť stavy zamestnancov a efektívne využívať nehnuteľný majetok, vrátane predaja alebo prenájmu na komerčné účely. Zmeny by však mali nastať aj v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Nemocnice niektoré opatrenia už aj prijali, alebo prijať plánujú. Napríklad Fakultná nemocnica Trnava predpokladá v roku 2011 zníženie nákladov na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál o 30 % v porovnaní s priemernými mesačnými nákladmi v roku 2010. Zabezpečiť by to malo použitie verejných súťaží – aukcií. Úspora by mala dosiahnuť 162 tisíc eur mesačne.
Univerzitná nemocnica Bratislava zase plánuje v aktuálnom roku zracionalizovanie organizačnej štruktúry riaditeľstva, ktoré by malo ušetriť 188 tis. eur za rok ale aj okamžité zmrazenie nákupu nových zariadení. Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice avizuje zníženie počtu lôžok o 216 ale aj zníženie počtu zamestnancov o 300, čo by malo priniesť úsporu 500 tis. eur mesačne. Fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica zase predpokladá úpravu Kolektívnej zmluvy, a to predĺžením pracovného času na osem hodín. Ušetriť chce takto 70 tisíc eur mesačne.
