Dôvodom na zastavenie konania o námietkach, ktoré často umelo predlžujú verejné obstarávania, budú po novom aj zjavne nedôvodné námietky. Ján Kapec z Advokátskej kancelárie Havel & Partners to vníma ako pozitívny prevenčný nástroj voči zneužívaniu práva na podávanie námietok.
Chýbajúca definícia nedôvodných námietok
„Z dôvodu chýbajúcej definície zjavne nedôvodných námietok zostáva praktické hodnotenie Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) stále otázne. Zaradenie podaných námietok do kategórie zjavne nedôvodných však podľa nás bude vnímané skôr reštriktívne tak, aby nedochádzalo k odmietnutiu spravodlivosti voči navrhovateľovi,“ uviedol pre agentúru SITA Ján Kapec z Advokátskej kancelárie Havel & Partners.
Prezidentka Čaputová podpísala novelu zákona o verejnom obstarávaní, mali by byť rýchlejšie a jednoduchšie
So zjavne nedôvodnou námietkou ako dôvodom na zastavenie konania o námietkach počíta nedávno parlamentom schválená a prezidentkou už podpísaná veľká novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorej veľká časť nadobudne účinnosť koncom marca budúceho roka. Úrad navrhoval zaviesť zjavne nedôvodnú námietku už pred dvoma rokmi, vtedy však novela neprešla, keďže poslanci neprehlasovali veto hlavy štátu proti pôvodne schváleným pozmeňujúcim návrhom meniacim jej podstatu.
Zodpovednosť za vzniknutú škodu
„V prípade podania zjavne nedôvodnej námietky Úrad pre verejné obstarávanie konanie zastaví a ten, kto poruší zákaz podať takúto námietku, zodpovedá za škodu, ktorá tým inému vznikne,“ priblížil pre agentúru SITA Ján Azud z Advokátskej kancelárie Ružička and Partners. Úrad podľa neho zároveň takémuto subjektu uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku.
„Tento koncept vyzerá na papieri celkom dobre, ale definícia špekulatívnej námietky obsahuje príliš veľa právne neurčitých pojmov a samotná existencia tohto inštitútu môže odradiť hospodárske subjekty od uplatňovania práv, ktoré im garantuje európska úprava práva verejného obstarávania. Škody spôsobené zjavne nedôvodnými námietkami môžu byť teoreticky obrovské,“ upozorňuje Azud. Podľa neho bude preto veľmi zaujímavé pozorovať prax úradu a súdov vo vzťahu k rozlišovaniu dôvodných a zjavne nedôvodných námietok, ako aj k typu škody, ktorá bude priznávaná z dôvodu zneužitia revíznych postupov.
