- aktualizované 30. mája o 19:24
BRATISLAVA 30. mája (WebNoviny.sk) – Verejné vypočutie kandidátov na generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) poslancami Národnej rady (NR) SR otvorili v jeho doobedňajšej časti viacerí kandidáti označovaní médiami za možných budúcich šéfov verejnoprávneho média.
Na základe žrebu verejné vypočutie ako prvý absolvoval súčasný generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, za ktorým nasledovali – odborník na reklamu Fedor Flašík, šéf a spolumajiteľ reklamnej agentúry Creo/Young Michal Ruttkay a generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Jaroslav Rezník.
V poobedňajšej časti svoje projekty riadenia a rozvoja RTVS na roky 2017 – 2022 predstavili aj kandidáti Stanislav Velitzky, Peter Abrahám, Richard Dírer a Zuzana Ťapáková. Deviaty na vypočutie pozvaný kandidát, Norbert Majer, neprišiel.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá, ktorý proces pred voľbou šéfa RTVS organizačne zastrešuje, prijal po skončení vypočutia uznesenie.
Ako pre médiá povedal predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) do pléna NR SR posúvajú všetkých osem kandidátov a poslanci by o novom šéfovi RTVS mali v tajnej voľbe hlasovať v prvom kole 15. júna a v prípade potreby v druhom kole 22. júna.
Ak v prvom kole nezvolia generálneho riaditeľa nadpolovičnou väčšinou hlasov, do druhého postúpia dvaja s najvyšším počtom hlasov, spresnil Jarjabek a nevylúčil ani možnosť opakovania voľby.
Voľba šéfa RTVS bola aj jednou z tém utorkovej Koaličnej rady, aký bol výsledok však Jarjabek nevedel. Mediálny výbor NR SR sa zároveň uzniesol, že si od Rady RTVS vyžiada do 12. júna stanovisko k medializovanej téme údajných vysokých príjmov manažmentu a zamestnancov RTVS. Zaoberať sa tým chce ešte pred voľbou, pravdepodobne 13. júna.
Mikova vízia RTVS
Súčasný šéf RTVS Václav Mika označil svoj projekt za projekt kontinuity postavený na hodnotách verejnoprávnosti a následne predstavil svoju víziu RTVS o päť rokov, v roku 2022.
Počíta so zvýšením financovania pre RTVS, prednostne zvýšením základnej sadzby tzv. koncesií zo 4,64 eura na sedem eur. Ide o nárast o infláciu od čias, keď sa koncesie zvýšili naposledy, čo bolo pred 14 rokmi. SR je vo financovaní verejnoprávnych médií na konci v rámci celej Európy, upozornil Mika.
Popri modeli založenom na kombinácii koncesií, vlastných príjmov a príspevkov zo zmluvy so štátom uvažuje aj o variante financovania cez štátny rozpočet, a to pevným percentom HDP, konkrétne 0,225 percenta. To by podľa Miku vychádzalo približne rovnako ako v prípade zvýšenia koncesií. V televízii chce, aby bola absolútny líder v mediálnom priestore. Poskytne štyri plnoformátové stanice a piatu špecializovanú.
Jednotka má byť univerzálna a podobná dnešnej, Dvojka zameraná na diváka so špecifickými záujmami s programom vo verejnom záujme, Trojka zaostrí do 18:00 na deti a následne prinesie artový program, Štvorka má prinášať šport, spravodajstvo a publicistiku. Televízna Päťka má byť pre mladých do 25 rokov, ktorí podľa Miku patria medzi najviac zraniteľných divákov a tento kanál im má poskytnúť okrem zábavy aj jasné a overené správy, reagovať na šíriace sa neoverené a falošné informácie.
Rozhlas má vysielať pre každého. Zaistiť to v roku 2022 má spolu 15 programových služieb, z nich osem vysielaných ako v súčasnosti v pásme FM a zvyšných sedem v digitálnom multiplexe a online. Má mať sedem umeleckých telies, z nich dve nové – big band a chlapčenský spevácky zbor. Plánuje i rekonštrukciu rozhlasovej obrátenej pyramídy.
V roku 2022 by chcel jedno spoločné spravodajské centrum pre televíziu, rozhlas aj online. Očakáva, že RTVS bude mať najkvalitnejší spravodajský servis na trhu. Online RTVS sa stane samostatnou programovou službou, bude nespoplatnený a bude mať vlastné kanály – pre deti, znevýhodnené skupiny, zahraničných Slovákov, alternatívnu hudbu, archív vysielania a ďalšie.
Štúdiá RTVS chce rozšíriť a okrem Košíc a Banskej Bystrice by ich chcel aj v Prešove a v Žiline, technologicky a personálne vybavené. Technológie v RTVS majú byť bezbariérové. Menšiny čaká nárast vysielania v televízii o sto percent a podporu Rádia Patria. Chce sa viac venovať ľuďom v RTVS a rozšíriť vzdelávanie.
Flašík chce z obrátenej pyramídy galériu
Fedor Flašík chce zlepšenie riadenia, spravodajstva, publicistiky, vlastnej tvorby i nové priestory pre RTVS. Verejnoprávna inštitúcia by si podľa neho zaslúžila aj tretí program.
Je za pokračovanie zlučovania verejnoprávnych médií, a to za pričlenenie TASR k RTVS a vznik „verejnoprávneho domu“. Budovu SRo známu ako obrátená pyramída by videl v budúcnosti ako galériu. RTVS a TASR by sa podľa Flašíka mali zmeniť na akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu.
Chce, aby RTVS účinnejšie, zodpovednejšie a pútavejšie plnil svoje zákonné úlohy. Na to všetko podľa Flašíka musia štát, politici, odborníci raz a navždy zadefinovať, čo od RTVS očakávajú. Potom sa podľa jeho slov vyhneme atakovaniu RTVS, najmä spravodajstva a publicistiky zo strany politikov.
Ak vznikne takáto spoločenská dohoda, budú sa môcť ciele RTVS napĺňať. Vo financovaní považuje za veľmi dôležitú stabilitu, politickú nezávislosť, proporcionalitu v ich rozdeľovaní. Financie na päťročné funkčné obdobie by mali byť vopred známe a pravidelne, napríklad na základe zistení štatistiky navyšované. Spravodajstvo a publicistika by podľa neho mohli byť živšie po vzore Českej televízie.
Ruttkay chce aj youtuberov a blogerov
RTVS by mal byť úspešným príbehom, tvrdí Michal Ruttkay. Ešte pred vypočutím a aj v utorok po ňom prezentoval, že by zachoval súčasný stav financovania s hlavným príjmom z koncesií.
RTVS je podľa neho v súčasnosti sebavedomou inštitúciou, no v súčasnej podobe je ohrozená a treba ju zmeniť. Musí totiž zareagovať na 4. priemyselnú revolúciu, na novú digitálnu éru. Ruttkay tvrdí, že je to aj výzva pre spravodajstvo, ktoré musí zostať objektívne, pravdivé a vyvážené.
Chce priniesť nový systém personalizovanej tvorby programu, ktorý bude zamierený na rôzne záujmové skupiny a bude rešpektovať všetky vekové skupiny, a to aj mladú generáciu zameranú na online zdroje. „Dnes RTVS nepatrí tejto mladej generácii,“ povedal. Chce priniesť inovácie a technológie, ktoré odsúvajú klasickú televíziu na okraj záujmu, kde divák sa stáva tvorcom obsahu.
RTVS v roku 2022 vidí ako médium v takom stave, aký si vyžaduje 4. priemyselná revolúcia. To znamená iný prístup k vzniku programu, tretí televízny program venovaný najmä športu a životnému štýlu, online Štvorku zameranú na mladých, na youtuberov, blogerov a ďalších.
Televízia by mala mať presah do rozhlasu, a to v rozhlasovom video spravodajskom kanáli Slovensko 24. Rozhlas tiež podľa jeho projektu prinesie 24-hodinovú službu pre všetky menšiny a znevýhodnené skupiny a rad špecializovaných služieb, vrátane internetových rádií.
Ruttkayovým cieľom je, aby sa RTVS stal súčasťou kreatívneho priemyslu. Nestačia nové technológie, potrebný je návrat tvorivosti a invencie, tvrdí kandidát, pre ktorého je RTVS národný záujem a erbová inštitúcia. Ako dnes po vypočutí povedal pre médiá, nebude sa uchádzať o hlasy Kotlebovej strany, „hovorili sme so SaS a s maďarským klubom“.
Kotlebova strana však podľa Ruttkaya patrí do plurality názorov, „my ich nemôžeme vytesniť, akonáhle ich vytesníme a spravíme z nich neviditeľný fenomén, tak je to niečo, čo je veľmi nebezpečné a bude to rásť v neviditeľnej zóne, my ich musíme monitorovať, byť s nimi v spojení, komunikovať s nimi, ale o hlasy sa nebudeme uchádzať,“ povedal Ruttkay novinárom.
K svojmu prípadnému tímu sa nechcel vôbec vyjadriť. Vychádza z predstavy spojenia nových, svojich ľudí s časťou existujúceho tímu.
Reznik kritizoval súčasné vedenie
Šéf TASR Jaroslav Rezník, ktorý sa v minulosti už o tento post uchádzal, začal svoju prezentáciu hroziacimi bariérami v šírení televízie, čo súvisí s prechodom na digitálne vysielanie televízie aj rozhlasu. Poslancom pripomenul nevyhnutné legislatívne zmeny v tejto oblasti.
Podľa neho je otázkou, či ostanú koncesie ako hlavný zdroj príjmov RTVS, podľa neho však výška koncesií nie je adekvátna. „Realitou je hybridný model,“ doplnil. Predpokladá „hybridný model“ financovania súvisiaci s prechodom na digitalizáciu.
V projekte kritizoval súčasné vedenie za komerčnejší prístup k programu. RTVS musí byť zadarmo pre všetkých a lídrom 2. vlny digitalizácie. Musí reagovať na starnutie populácie, priniesť svoj program na nových médiách.
Televízna Jednotka má byť plnoformátová, Dvojka venovaná deťom a náročnému divákovi a Trojka športu, publicistike a zdravému životnému štýlu. Chce sa vrátiť k pôvodným názvom, a to Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. V rámci televízie chce multimediálny spravodajský portál.
V rozhlase by posilnil zameranie jednotlivých staníc, ich pôvodnú dramaturgiu a tvorbu, unikátne úlohy. Chce multimediálny vzdelávací portál. RTVS chce otvoriť nielen tradičným divákom, ale aj tým, čo vyhľadávajú viac online. Rezníkovi počas kladenia otázok pripomenul jeho pôsobenie na čele SRo poslanec František Šebej (Most-Híd).
Kriticky spomenul vtedajšie dlhy rozhlasu, kontroverzné vymáhanie dlhov od koncesionárov a na čele TASR zas jeho snahu o spoluprácou s ruskou provládnou agentúrou Sputnik, aj medializované zmluvy tlačovej agentúry. Rezník reagoval na všetky jeho výhrady so snahou uviesť ich na pravú mieru, vyvrátiť.
Velitzkému prekážajú komentáre redaktorov
Manažér Stanislav Velitzky považuje RTVS za potrebnú inštitúciu pre Slovensko. Musí byť politicky nezávislá. Financujú ju ľudia a mala by byť pre ľudí. Ako však podotkol, vedenie volia politici. V spravodajstve mu prekážajú komentáre redaktorov a moderátorov.
Tretí televízny kanál by venoval folklóru a krásam Slovenska, keďže tým sme jedineční. Vysielať by mohol aj do sveta. Jedinú otázku položil Velitzkému predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá a opýtal sa ho, čo ho priviedlo ku kandidatúre na šéfa RTVS. Odpovedal, že ho motivoval záujem o Slovensko, napriek tomu, že už 38 rokov žije v USA.
Abrahám presadzuje viac lokálnych správ
Ekonóm, manažér, podnikateľ a bývalý podpredseda Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Peter Abrahám považuje tvrdenie, že koncesie sú garanciou nezávislosti za mýtus. Ak by bol RTVS financovaný zo štátneho rozpočtu a existoval by kvalitný systém verejnej kontroly, nezávislosť by ohrozená nebola.
Zrušenie koncesií však „nie je podmienka mojej kandidatúry,“ povedal. Štát podľa neho financuje prokuratúru, súdy a rad inštitúcií označovaných za nezávislé. Pokiaľ publikum televízie omladlo, tak v rozhlase tomu tak nie je, kritizoval Abrahám. V spravodajstve a publicistike sa musí zvýšiť počet správ z regiónov a využiť pritom aj lokálne médiá.
RTVS musí vytvoriť spravodajský web a spoločné spravodajské centrum. RTVS sa tiež musí stať „ombudsmanom“, priniesť viac občianskej a komunálnej publicistiky. Postupne, podľa zdrojov, by verejnoprávnu televíziu rozšíril o tretí kanál, venovaný najmä športu, a štvrtý kanál, zameraný hlavne na deti.
Dírer chce zlepšiť online vysielanie
Bývalý redaktor, moderátor a manažér viacerých televízií a rádií Richard Dírer je presvedčený o tom, že RTVS neužíva naplno svoj potenciál. Týka sa to podľa neho najmä mladých ľudí, ktorí prednostne vyhľadávajú informácie na internete. RTVS by mala ponúkať obsah tam, kde sú jej diváci a poslucháči, teda aj na internete.
Z RTVS by sa mohol stať líder v online vysielaní, ktoré by malo byť doplnkom k televíznej Jednotke a Dvojke. Je spokojný s programom televízie, ktorý sa podľa neho rozvíja i vďaka zmluve so štátom. V tomto trende chce pokračovať s dodaním kvality navyše.
Jednotka by mala ostať kanálom pre všetkých, chcel by na nej viac informácií. Dvojka by mala byť určená náročnejšiemu divákovi, vysielať aj šport, detské a vzdelávacie programy. Rozhlas je v tieni televízie, tvrdí Dírer, ktorý by mu venoval viac pozornosti.
V svojom projekte počíta so zriadením televíznej Trojky v online prostredí zameranej na šport a spravodajstvo, plánuje spravodajský web. Preferuje zachovanie súčasného modelu, teda kombináciu úhrad za služby verejnosti – tzv. koncesionárske poplatky, vlastné príjmy a podporu štátu zameranú najmä na vznik pôvodnej tvorby.
Je za zvýšenie koncesií na úroveň presadzovanú súčasným manažmentom RTVS aj ministerstvom kultúry, teda iba o infláciu za ostatných 14 rokov, teda na 7 eur.
Ťapáková dáva dôraz na verejnoprávnosť
Bývalá šéfka TV Markíza Zuzana Ťapáková predstúpila pred mediálny výbor a ďalších poslancov národnej rady ako posledná. Svoj projekt rozvoja a riadenia RTVS na roky 2017 až 2022 charakterizovala štyrmi slovami vychádzajúcimi zo skratky RTVS – rodina, tradície, vzdelanie a spoľahlivosť.
Prieniky so svojím projektom vidí v projekte jedného z jej predrečníkov Jaroslava Rezníka. Nepriamo kritizovala niektoré návrhy Michala Ruttkaya, ale aj Richarda Dírera zamerané na vznik nového online kanála najmä pre mladých ľudí sledujúcich v súčasnosti nie klasické médiá, ale sociálne siete a ďalšie internetové zdroje.
V pôsobení manažmentu Václava Miku za posledných päť rokov vidí veľa pozitív. Najväčšie rezervy sú podľa nej v obsahovom zameraní najmä televíznej Jednotky a Dvojky. Ak by sa stala šéfkou RTVS, chcela by v RTVS posilniť jej verejnoprávny status.
V súčasnosti je podľa Ťapákovej RTVS viac komerčná, ako by mala byť. Posilnila by spravodajstvo, vlastnú novú pôvodnú slovenskú tvorbu, detské programy. Podľa jej slov by si viac pozornosti zaslúžil rozhlas. Do budúcna chce uvažovať o treťom televíznom kanáli zameranom na deti, šport a publicistiku.
Je za zachovanie koncesií v kombinácii so zmluvou so štátom a vlastných príjmov RTVS z reklamy a ďalších zdrojov. V súčasnosti nie je za navýšenie koncesií. Do budúcna by zmene financovania RTVS mala predchádzať široká verejná diskusia, tvrdí.
K svojmu pôsobeniu na ministerstve zahraničných vecí spájaných s kauzou „Evka“ počas príprav podujatí k predsedníctvu SR v Rade EÚ povedala, že bola v pozícii externého poradcu, kauza jej veľmi poškodila a rieši to súdnou cestou – trestným oznámením.
Tvrdí, že celý život poctivo pracovala a verí, že poslanci sa budú vo voľbe šéfa rádiotelevízie rozhodovať na základe jej vystúpenia. Ako po vypočutí povedala médiám Ťapáková, záujem o predstavenie jej projektu prejavil poslanecký klub SaS.
Na konštatovanie novinárov, že viacerí jej protikandidáti sa nebudú uchádzať o hlasy poslancov strany Kotleba – ĽSNS reagovala slovami: „neviem, mne to znie tak divne, sú to zástupcovia, ktorí sedia v parlamente, nemám na to ako reagovať, sú to poslanci a majú právo hlasovať“.
