BRATISLAVA 19. septembra (SITA) – Pozemky pod už postavenými cestami a diaľnicami, na ktorých sa nedá dohodnúť s majiteľmi o ich odkúpení, sa možno budú môcť vyvlastňovať vo verejnom záujme.
Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania návrh poslanca Igora Chomu (Smer-SD) novelizovať zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý by to umožnil.
Návrhy na takéto vyvlastenie by bolo možné podávať do 31. decembra 2020.
Novela nadväzuje na programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého je jednou z priorít kabinetu pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz.
V ústrety samosprávam
Návrh zákona je pripravený v súlade so závermi vyslovenými v náleze ústavného súdu z 26. januára 2011, ktorý rozhodol o neprípustnosti výstavby diaľnic na pozemkoch, ktoré ešte neboli vykúpené alebo vyvlastnené.
Primátor Žiliny a bývalý riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Choma hovorí, že vychádza v ústrety samosprávam, ktorým spôsobujú nevysporiadané pozemky pod cestami veľké problémy. „Účelom návrhu zákona je zefektívniť a zjednodušiť proces majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý,“ argumentuje v návrhu Choma.
Výstavba ďalších diaľničných úsekov
Poslanec Martin Fecko (OĽaNO) kvituje, že ponovom by bolo povinné upovedomiť o návrhu na vyvlastnenie všetkých vlastníkov daných pozemkov. Kritizoval, že táto novela prichádza z poslaneckých úst, keď je v súlade s programovým vyhlásením vlády – prečo ju teda nepripravil kabinet. „Takýto zákon by mal prejsť pripomienkovaním laickej a odbornej verejnosti,“ poznamenal Fecko. Nepozdáva sa mu ani to, že návrh podľa neho rozširuje predmet vyvlastnenia aj na miestne komunikácie, „akoby sme povedali, že všetko, čo je cestami a nie je vyvlastnené, môže byť vyvlastnené“.
Choma reagoval, že sa pre predloženie novely rozhodol po komunikácii s príslušným ministrom, lebo sa pripravuje výstavba ďalších diaľničných úsekov. Podľa neho v návrhu nie sú také ustanovenia, ktoré by si vyžadovali veľkú diskusiu. Uisťoval, že ústava jasne garantuje, za ktorých podmienok môže dôjsť k vyvlastneniu a jednou z podmienok je aj primeraná náhrada.
Zmajkovičová presadzuje odvolávanie notárov vo veku 65 rokov
Notárov by malo byť možné odvolať pri dosiahnutí zákonom stanoveného veku. Navrhuje to v novele zákona o notároch podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová. Jej návrh posunul parlament tiež do druhého čítania. Podľa novely by minister spravodlivosti mohol na návrh Notárskej komory odvolať notára, ktorý dosiahol 65 rokov.
Zmajkovičová návrh zdôvodňuje tým, že takáto právna úprava je charakteristická aj pre iné právnické profesie, ktoré možno považovať za súčasť justičného systému, resp. iné verejné funkcie, ako sú sudcovia a
Novela by mala zakotviť povinnosť Notárskej komory podať ministrovi spravodlivosti návrh na odvolanie notára, ktorý dosiahne 65 rokov.
Dôvodom pre doplnenie tohto ustanovenia do legislatívy je podľa Zmajkovičovej nevyhnutnosť prispôsobenia podmienok pre výkon notárskej činnosti aktuálnym ekonomickým pomerom. Zmajkovičová navrhuje účinnosť novely od 1. januára 2014.
Stavovská organizácia notárov upozornila, že notárstvo je inštitúcia štátu, ktorej úlohou je pôsobiť na úseku právnej prevencie a tak napomáhať štátu pri plnení jeho úloh na úseku spravodlivosti. „Stanovenie hornej hranice veku, do ktorého môžu fyzické osoby vykonávať funkciu notára, neohrozuje systém slobodného notárstva latinského typu a jeho výkon na území Slovenskej republiky. Pokiaľ bude táto hranica veku určená rozumne, s prihliadnutím na obdobnú úpravu v krajinách EÚ, Notárska komora Slovenskej republiky nebude mať žiadny dôvod sa takejto úprave brániť,“ uviedla v auguste v reakcii na návrh Notárska komora, ktorej stanovisko poskytla šéfka jej sekretariátu Silvia Slavčevová.
