BRUSEL 15. novembra (WEBNOVINY) – Severoatlantická aliancia a Rusko vstupujú do novej éry vzťahov, ktorá už nebude toľko poznačená nedôverou a bude sa vyznačovať širšou spoluprácou. Tento názor vyslovil v pondelok na tlačovej konferencii v Bruseli generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Pripomenul hlavne dve oblasti, v ktorých NATO a Rusko zrejme posilnia spoluprácu, a ktoré budú zároveň hlavnými témami nadchádzajúceho summitu NATO v Lisabone.
Členské krajiny NATO budú na summite rokovať najmä o rozšírení amerického protiraketového štítu a o budúcnosti Afganistanu. V oboch bodoch je viac ako kedykoľvek predtým zapojené aj Rusko. Moskva v posledných týždňoch avizovala ochotu spolupracovať s NATO v Afganistane, a dokonca aj na protiraketovom štíte, proti ktorému doteraz
„Myslím si, že sme svedkami celkom nového začiatku vo vzťahoch medzi NATO a Ruskom. Možno by som mohol ísť aj ďalej a povedať, že je to nový začiatok vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom,“ vyhlásil v pondelok Rasmussen.
Zmenu v prístupe Ruska k NATO a k Západu badať v posledných týždňoch najmä z výrokov ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Naposledy cez víkend na summite v japonskej Jokohame vyhlásil, že vzťahy medzi Ruskom a NATO sa kontinuálne zlepšujú, čo podľa neho ukáže aj summit v Lisabone.
Potvrdená účasť Medvedeva na summite NATO prekvapila najmä preto, že hlavnou témou podujatia bude budúcnosť projektu protiraketového štítu nad územím Európy, proti ktorému Rusko doteraz vehementne protestovalo. Teraz Moskva signalizuje, že by na projekte mohla a chcela spolupracovať.
Neobvykle ústretové slová zvolil Medvedev smerom k NATO aj koncom októbra na stretnutí so zahraničnopolitickými analytikmi v meste Gorkij. Vinu za komplikované vzťahy medzi NATO a Ruskom pripísal, ako prvý ruský štátnik v histórii, aj na vrub Ruska. „Všetci máme nejaké historické pozadie. A to bohužiaľ zaťažuje naše vzťahy, vrátane vzťahov s NATO,“ vyhlásil Medvedev.
V značnej časti ruskej populácie podľa Medvedeva „stále prevláda pocit, že NATO je istým spôsobom akýsi agresívny faktor vo vzťahu k Rusku“. Toto vnímanie je však podľa neho „v mnohých ohľadoch mylné“. Na druhej strane Západ stále „vníma Rusko ako krajinu, v ktorej nikdy nemôže byť demokracia, ktorá bude vždy oddaná autoritárskym princípom a ktorá sa odmieta vyvíjať tak ako zvyšok sveta“.