Národné lesnícke centrum spochybnilo štúdiu SAV a Štátnej ochrany prírody. Štúdia pritom ukázala, že bezzásahové zóny nie sú zdrojom lykožrútových kalamít.
Kritika lesníkov
Analýza Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) a Slovenskej akadémie vied (SAV) sa vyznačuje množstvom zásadných chýb, neprofesionalitou a nedôslednosťou. Tvrdí to generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Hlavoň, podľa ktorého k tomuto materiálu nie je možné zaujať odborné stanovisko.
Analýza SAV a ŠOP sa sústredila na bezzásahové zóny a rozširovanie lykožrútovej kalamity. Výsledok štúdie bol, že bezzásahové zóny nie sú významným zdrojom lykožrútovej kalamity a príčinou rozpadu smrečín.
Riaditeľ Národného lesníckeho centra však štúdiu spochybňuje. Hlavoň v otvorenom liste žiada od autorov analýzy odpoveď na deväť odborných otázok. Odpovede na ne by ukázali, či tento materiál „vyhovuje parametrom kladeným na analytické práce“. „Verejnosti sa opäť poskytuje materiál, ktorý nie je riadne vyargumentovaný, pripravený, nezodpovedá pravidlám publikovateľnosti a vrhá svetlo neprofesionality na celý lesnícky výskum a jeho aktérov,“ píše v liste Hlavoň.
Výsledky štúdie
Ústav ekológie lesa SAV a ŠOP analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov a bezzásahovými územiami. Zo 117 skúmaných rezervácií sa len v deviatich prípadoch preukázalo, že odumieranie sa začalo v rezervácii.
Až v 72 prípadoch sa preukázalo, že odumieranie smreka sa začalo mimo rezervácie a následne sa rozšírilo do okolia, neraz aj do bezzásahového územia. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity neobstojí.
Na analýze vzťahu medzi bezzásahovým princípom a rozpadom smreka začali odborníci zo SAV a ŠOP SR pracovať minulý rok. Zamerali sa na rezervácie s bezzásahovým režimom. Sústredili sa na lokality, v ktorých prevláda smrek a zároveň stromy spĺňajú vhodný vek pre lykožrúta smrekového.
