Zástupcovia horských sídiel a cestovného ruchu navrhujú, aby sa celkové územie určené pre rozvoj turizmu rozšírilo z jedného na 1,5 percenta súčasného územia TANAP-u.
Zástupcovia horských sídiel a cestovného ruchu dnes podpísali Výzvu k urýchleniu zonácie Tatranského národného parku (TANAP), ktorá leží na stole už dvadsať rokov. Vo výzve adresovanej rezortným ministerstvám sa tiež dožadujú rozšírenia územia TANAP-u určeného pre rozvojové aktivity horských sídiel a cestovného ruchu, nastavenia jeho jasnej hranice a zadefinovania pravidiel, za akých sa môžu realizovať aktivity na tomto území.
Ako sa uvádza vo výzve, ktorá je výsledkom rokovaní za okrúhlym stolom, režim a pravidlá fungovania na území TANAP-u majú významný vplyv na každodenný život obyvateľov aj možnosti rozvoja horských sídiel v Tatrách. Presné zadefinovanie pravidiel bude mať zásadný dopad na konkurencieschopnosť cestovného ruchu, ktorý je kľúčový pre rozvoj celého regiónu. Bytostným záujmom a strategickým cieľom štátu by preto, podľa signatárov výzvy mal byť na území TANAP-u taký režim, ktorý pri rešpektovaní ochrany prírody umožní aj rozumný rozvoj tatranských obcí, cestovného ruchu a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb.
„Chceme zonáciu, ale dobrú zonáciu, aby sa podhorie a cestovný ruch mohli rozvíjať. Tiež by sme chceli rozšíriť územie TANAP-u vyčlenené pre horské sídla a cestovný ruch z jedného na jeden a pol percenta,“ uviedol v rámci diskusie Ján Mokoš, predseda Asociácie horských sídiel Slovenska a zároveň primátor mesta Vysoké Tatry. Dodal, že ochrana prírody je dôležitá, ale v intravilánoch miest a obcí na území národného parku žijú ľudia, a na to tiež treba pamätať. „Ak chceme, aby horské sídla v Tatrách boli atraktívne nielen pre turistov, ale aj pre život, nemôžeme ich zakonzervovať,“ doplnil primátor.
Riaditeľ správy TANAP-u Pavol Majko si myslí, že sa tu vzbudzuje dojem, že sme sa za sedemdesiat rokov existencie TANAP-u nikam neposunuli. „Minimálne za ostatných dvanásť rokov, čo som tu ja, sa podarilo zrealizovať množstvo aktivít,“ doplnil Majko.
Podľa generálneho riaditeľa Tatry Mountain Resorts, a.s. a zároveň člena prezídia Zväzu cestovného ruchu SR Bohuša Hlavatého kým nebude schválená zonácia, aktivity či zámery na rozvoj turizmu sa realizujú len na základe legislatívnych výnimiek, čo komplikuje rozvoj celého územia.
„Zjednodušením povoľovacích konaní určite nesledujeme napríklad obídenie procesu vplyvov na životné prostredie (EIA) alebo stavebného konania, ale dnešný stav veľmi komplikuje aj bežné činnosti obcí, ako napr. údržbu ciest, výrub drevín či stavieb chodníkov, pokládku inžinierskych sietí a podobne,“ doplnil Štefan Bieľak, predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí.
Hlavatý v rámci diskusie uviedol, že cestovný ruch na Slovensku je úzko spätý s prírodou a nie je náhoda, že práve oblasti národných parkov – špeciálne Tatry, patria k najnavštevovanejším destináciám na Slovensku. „Ak chceme zabezpečiť dostatočný priestor pre oddych a rekreáciu Slovákom aj do budúcna, musíme vytvoriť dostatočný priestor pre rozvoj služieb cestovného ruchu aj na území národných parkov,“ doplnil.
Asociácia horských sídiel Slovenska tiež podporuje zriadenia špeciálneho orgánu Rady TANAP-u, zloženej zo zástupcov všetkých dotknutých strán vrátane samospráv, vlastníkov a združení a subjektov cestovného ruchu, ktorá bude zabezpečovať riešenie budúcich kompetenčných otázok a prienikových oblastí.
Asociácia horských sídiel Slovenska vznikla v meste Vysoké Tatry v roku 2003 s cieľom obhajovať špecifické záujmy horských miest a obcí. Iniciátori boli vedení snahou vytvoriť mimovládne zoskupenie, ktoré by riešilo aj problematiku ich najprirodzenejšej aktivity – cestovného ruchu – a jeho vzťahu k ochrane prírody.
