Na panstve Knepp neďaleko Londýna sa po pozemkoch preháňajú divé kone, jelene, či prasiatka. Po dlhých rokoch sa do oblasti vrátili vzácne druhy vtákov, hmyzu, rastlín, aj menších cicavcov. Turisti sem chodia na „safari“ a môžu aj ochutnať a kúpiť si udržateľne vypodukované mäso. Pred dvadsiatimi rokmi však bolo všetko inak.
Knepp bol obyčajnou farmou s dobytkom, ražou a kukuricou, na ktorej hospodárila majiteľka Isabella Tree a jej manžel Charlie. Povedať, že sa biznisu nedarilo podľa ich predstáv, je ešte mierny eufemizmus. „Skoncovať s intenzívnym farmárčením na našom pozemku na juhu Anglicka bolo ťažké, ale nevyhnutné rozhodnutie. Na našej zúfalo chudobnej, ťažkej, ílovitej pôde, sme len zriedka vyrobili zisk. Na účte sme sa dostali do hlbokého mínusu,“ povedala majteľka farmy pre magazín Time.
„Zdivočelá země“ po anglicky
V roku 2001 sa aj s manželom vydali na cestu „znovuzdivočenia“ (v origináli: rewilding) svojho pozemku. Isabella tento neľahký proces opisuje vo svojej knihe Wilding: Returning nature to our farm, v preklade Zdivočenie: Návrat prírody na našu farmu.
Inšpiráciou im boli podobné projekty v Holandsku. Majitelia si pomysleli, že nemajú čo stratiť a tak predali stáda dobytka, všetku techniku a nechali prírodu, nech nad pozemkom prevezme kontrolu. Začiatky boli nesmierne ťažké. Od susedov, aj cudzích ľudí si vypočuli, že je to nechutné plytvanie pôdou. Na prvý pohľad to aj tak vyzeralo- takmer celý pozemok ovládli meter vysoké bodliaky. Herbicídy však neprichádzali do úvahy.
Príroda prišla na pomoc
„Práve vo chvíli, kedy sa všetko zdalo stratené, prišla úplne iná invázia. V jedno teplé nedeľné ráno v máji 2009, sme videli babôčky bodliakové, ako preletujú popred okná,“ opisuje majiteľka farmy a autorka bestselleru. „Boli ich tisíce. Migrovali do Británie z Maroka a pristávali na našich bodliakoch, aby nakládli vajíčka,“ hovorí.
Vyliahnutým húseniciam motýľa stačilo jedno leto na to, aby spásli celé kilometre štvorcové bodliakov. Potom sa zakuklili a odleteli. Problém s bodliakmi bol vyriešený. Ba dopadlo to ešte lepšie. Na pozemku sa začalo dariť aj ohrozeným rastlinám a zvieratám. Každý rok na túto „divokú farmu“ zavítajú nové a nové ohrozené druhy. Po desiatkach rokov sa sem vrátil ježko, po 100 rokoch dokonca havrany.
Projekt farmy bol pôvodne financovaný z konzervačných grantov, dnes sa ale farma dokáže uživiť sama. Peniaze zarába vďaka agroturistike a predaju mäsa z voľne žijúcich zvierat. Isabella je presvedčená, že udržateľný chov-nechov zvierat je pre planétu Zem oveľa lepší, ako napríklad prechod na vegánsku stravu. Tá podľa nej nesie riziko ešte väčšieho používania pesticídov a drancovania pôdy.
„Je nepochybné, že by sme mali jesť oveľa menej mäsa. Výzvy na ukončenie neetickej, znečisťujúcee a intenzívnej produkcie mäsa sú namieste. Ale ak je vašou prioritou životné prostredie, dobro zvierat a vaše vlastné zdravie, nemôžete predstierať, že to dosiahnete jednoduchým vyradením mäsa a mlieka z jedálnička. Práve naopak- príležitostný bio a udržateľný stejk môže byť presne tým kúskom skladačky, ktorý potrebujeme,“ napísala Isabella Tree pre britský The Guardian.
Od farmy k celej Zemi
Isabellin prístup sa výborne uplatnil na jej pozemku. Ale je to cesta pre celú planétu? Mnohé štúdie aj dáta ukazujú, že práve intenzívne poľnohospodárstvo má veľkú uhlíkovú stopu a doslova devastuje prírodu. Je však zdrojom potravy pre milióny ľudí a prechod na takéto, až extrémne udržateľné hospodárstvo by bol pre mnohých ľudí bolestivý. Zvykli sme si totiž na to, mať všetky potraviny dostupné v podstate 24 hodín, 7 dní v týždni. Je ťažké predpokladať, či by sme sa toho vedeli vzdať.
Je to jedna z ciest, ktorou sa môžu vydať regionálni farmári. Agroturistika je obľúbená a dnes je veľmi ťažké nájsť nedotknutý kúsok prírody. Posolstvo Isabelly Tree, ktorej meno znamená v slovenčine „strom“ a jej projektu Knepp je však jasné a inšpirujúce. Príroda si vie poradiť so všetkým.
„Najväčšou výzvou pre nás, ľudí, čo musia mať všetko pod kontrolou, je vzdať sa kormidla, oprieť sa a dívať sa na to, čo sa stane. Musíme dôverovať prírode, že si nájde cestu.“
