Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko pozýva verejnosť zapojiť sa do tretieho ročníka programu Vtáčia hodinka, ktorý bude 9. až 11. januára. Vtáčia hodinka je projekt občianskej vedy, v rámci ktorého ľudia po celom Slovensku počas jednej vybranej hodiny v stanovenom termíne sledujú kŕmidlo alebo jeho okolie a zapisujú najvyšší počet naraz videných vtákov z jednotlivých druhov.
Údaje následne zadávajú do jednoduchého online formulára na stránke vtaciahodinka.sk. Zapojiť sa môže ktokoľvek – jednotlivci, rodiny, školy aj seniori, bez ohľadu na predchádzajúce skúsenosti.
Zima je pre vtáky najnáročnejším obdobím
Ornitológovia poukazujú na to, že zima je pre vtáky najnáročnejším obdobím roka. Krátke dni, mrazy a obmedzený prístup k potrave rozhodujú o ich prežití. Práve v tomto období zohrávajú zimné kŕmidlá dôležitú úlohu – nielen ako pomoc pre vtáky, ale aj ako cenný zdroj informácií pre vedcov.
„Pozorovania z kŕmidiel nám pomáhajú lepšie pochopiť, ako sa mení správanie a zloženie zimujúcich vtáčích populácií, ktoré druhy u nás zostávajú a ktoré, naopak, miznú. Práve tieto zmeny úzko súvisia s klimatickými výkyvmi a stavom krajiny,“ vysvetľuje koordinátorka Vtáčej hodinky zo SOS/BirdLife Slovensko Zuzana Paulo Lackovičová.
Počas prvých dvoch ročníkov Vtáčej hodinky sčítavalo vtáky vyše 3 000 ľudí. Najčastejším druhom bola počas oboch rokov sýkorka veľká. Okrem bežných druhov sa na kŕmidlách objavili aj menej očakávaní hostia – pinky severské, chochláče či vtáky, ktoré u nás v zime donedávna nebývali bežné, napríklad trasochvost biely alebo žltochvost domový.
Práve takéto záznamy sú pre odborníkov mimoriadne cenné. Význam Vtáčej hodinky spočíva aj v tom, že Slovensko používa rovnakú metodiku ako ďalších päť európskych krajín. Výsledky tak možno porovnávať v širšom, medzinárodnom kontexte a sledovať dlhodobé trendy v zimovaní vtákov naprieč Európou.
Prikrmovanie má význam najmä v mestách
Zimné prikrmovanie má zmysel najmä v mestách, na sídliskách a v intenzívne využívanej krajine, kde je prirodzenej potravy málo – obzvlášť počas mrazov, poľadovice alebo vysokej snehovej pokrývky. Odborníci však upozorňujú, že dôležité je prikrmovať správne a dbať na hygienu kŕmidiel, aby sa nestali zdrojom chorôb.
Biopásy sú najúčinnejším opatrením na podporu biodiverzity, významne pomáhajú pri ochrane vtáctva
Najlepšie na prikrmovanie vtákov je to, čo sa najviac podobá prirodzenej potrave a dodáva veľa energie: slnečnicové semienka, orechy (nepražené, nesolené), proso, pšenica a iné obilniny, bobule a kúsky jabĺk, lojové gule s kvalitným obsahom či sušený hmyz. Do kŕmidla však nepatrí chlieb, pečivo ani strúhanka, zvyšky z kuchyne, potraviny po záruke, ani slané, pražené či korenené orechy.
Prikrmovanie vtákov má dlhú históriu
Prvá zmienka o prikrmovaní divožijúcich vtákov je stará až 3 500 rokov a nachádza sa v hinduistických spisoch z védskej éry. Spisy opisujú “bhutayadžnu“ – prax poskytovania potravy vtákom a iným tvorom, často vo forme ryžových koláčikov. Verilo sa, že kŕmenie divokých tvorov pomôže vyrovnať sa s nahromadenou negatívnou karmou. Zmienky o kŕmení vtáctva nájdeme aj v biblii. V knihe Levitikus (napísanej okolo roku 1440 pred Kristom) je napomenutie, aby časť úrody zostala na mieste pre “chudobných a cudzincov”, medzi ktorých niektorí učenci pridali aj vtáky.
Drop veľký sa stal vtákom roka 2026, jeho populácia na Slovensku sa pomaly obnovuje
Prvá osoba spojená s prikrmovaním voľne žijúceho vtáctva bol mních zo 6. storočia, svätý Serf z Fife (Škótsko), ktorý kŕmením skrotil červienku. V moderných dejinách navrhol prvé známe vtáčie kŕmidlo v roku 1825 John Freeman Dovaston a nazval ho “ornithotrophe”. Bol to upravený žľab pre dobytok, ktorý vybavil bidlami. Klasické kŕmidlo, aké poznáme dnes bolo vynájdené o 25 rokov neskôr.
