Uplynulé dni priniesli viacero správ o incidentoch, pri ktorých došlo k stretu medveďa hnedého s človekom. Jeden prípad z Liptova sa skončil aj úmrtím muža.
Medvede patria podľa ministerstva životného prostredia k prírodnému bohatstvu Slovenska. „Medvedí manažment“ dlhodobo rozdeľuje ochranárov a poľovníkov.
Strach prichádza v súvislosti s útokmi na človeka i prenikaní do intravilánov obcí. Obavy sa však týkajú aj poľnohospodárov.
Psy a ohrady
Envirorezort sa problém s medveďmi snaží riešiť aj vytvorením Zásahového tímu pre medveďa hnedého. Jeho vedúci Jaroslav Slašťan pre portál NášVidiek prezradil, aké preventívne opatrenia môžu chovatelia a pestovatelia vykonať.
Medzi pohoria s najväčšou hustotou výskytu medveďa podľa neho patria Malá Fatra, Veľká Fatra, Vysoké a Nízke Tatry, Poľana a Kremnické vrchy.
Za najúčinnejší spôsob ochrany a obrany hospodárskych zvierat pred útokmi akýchkoľvek veľkých šeliem považuje salašnícke strážne psy. Svoju úlohu si plnia pri pasení aj košarovaní.
V týchto oblastiach je stret s medveďom pravdepodobnejší. Poľovníci radia, ako sa správať, ak na neho natrafíte
Dôležité je, aby psy mali za sebou výcvik a, samozrejme, nesmú byť priviazané na reťazi.
Kovové alebo drevené ohrady – košiare je vhodné využívať hlavne na ochranu hospodárskych zvierat v noci. Spolu s elektrickým ohradníkom patria k veľmi účinnej ochrane proti predátorom.
Ohradníky
Ohradníky by mali byť nainštalované približne 15 metrov okolo kovových alebo drevených ohrád. V medzipriestore sa môžu voľne pohybovať pastierske psy. Ohradníky majú aj jednu nevýhodu. Je potrebné ich premiestňovať s presúvaním košiara.
Tieto elektrické ohrady sa využívajú aj na ochranu poľnohospodárskych plodín a včelstiev. Slašťan upozorňuje, že na účinnosť vplýva aj konštrukcia – vodivé lanká alebo drôty.
Ich vzdialenosť by v spodnej časti oplotenia, približne do výšky 1,2 metra, nemala byť väčšia ako 20 centimetrov. Vyššie nie viac ako 30 centimetrov.
Smrť muža na Liptove oživila spor medzi poľovníkmi a ochranármi. Aké sú riešenia, aby sa tragédia neopakovala
Dôležitá je tiež sila zdroja impulzov ohradníka. „Pri medveďovi sa odporúčajú zdroje impulzov s energiou 7 joulov a viac, s napätím minimálne 6 000 V,“ povedal.
Medzi veľmi účinné opatrenia pred veľkými šelmami patria aj detekčné a plašiace zariadenia, ktoré na základe signálu zo snímačov spúšťajú zvukový a svetelný alarm, automatické osvetlenie, vyvýšené plošiny alebo maringotky obité plechom.
Potrava pre medvede
Vedúci tímu upozorňuje, že významnou zložkou potravy sa stali plodiny, ktoré sa začali pestovať v oblastiach výskytu medveďa hnedého. Ide hlavne o kukuricu v podhorských oblastiach.
„Vedie to k pohybu medveďov smerom k obydliam človeka, zvyšuje natalitu a prežívanie mláďat medveďa hnedého,“ povedal.
Ako jedno z riešení vidí konzultáciu osevných postupov za účasti kompetentných zástupcov, ktorej výsledkom by bola zmena v pestovaní poľnohospodárskych kultúr v areáli prirodzeného rozšírenia medveďa.
Po Kežmarku sa pohybujú medvede, primátor mesta žiada Budajovo ministerstvo o urýchlenú pomoc
Problémom je aj prikrmovanie zveri poľovníkmi. Medvede tak získavanú energeticky bohatú potravu.
„Zákon o poľovníctve stanovuje presné pravidlá pre prikrmovanie a vnadenie, ktoré sa nie vždy v praxi dodržiavajú. V období mimo času núdze by sa nemala zver prikrmovať vôbec,“ povedal Slašťan.
Navrhol, že v prípade nevhodných spôsobov prikrmovania a vnadenia je potrebné sprísnenie kontroly a následných postihov.
Medvede v kukurici
Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sa nedá jednoznačne povedať, v ktorých regiónoch chodia medvede do kukurice viac.
„Pozemky s kukuricou sú v blízkosti jeho aktuálneho pobytu preto, lebo dnes sa už medveď vyskytuje aj v menej typických miestach, ako tomu bolo v minulosti,“ uviedla pre portál NášVidiek.sk komora.
Počet medveďov na Slovensku určí vedecký výskum na základe vzoriek DNA, informoval Budaj
SPPK tiež nevie vyčísliť škody, ktoré spôsobuje výhradne medveď, mapujú len škody spôsobené celkovo zverou. „Pri medveďoch však neevidujú naši pestovatelia väčšie škody, ako pri iných druhoch zveri,“ potvrdila.
Podobný názor má aj predseda Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice Ladislav Moravčík. „My ani naši členovia nehlásia škody, ktoré by im spôsobili medvede. Škody skôr spôsobujú diviak a vysoká zver,“ povedal pre NášVidiek.sk.
Ochrana dôležitého krmiva
Divo žijúca zver poškodila v roku 2020 až 60-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy s celkovou odhadovanou škodou 9,2 milióna eur. „Tento typ škody nám nahlásili takmer všetky regióny. Najviac postihnutou plodinou bola práve kukurica,“ uviedla komora poľnohospodárov.
Kukurica je pre slovenských poľnohospodárov mimoriadne dôležitá. Poskytuje totiž rovnomerne rovnako kvalitné krmivo pre hovädzí dobytok v priebehu celého roka.
K stretu Kežmarčanky s medveďom nedošlo, zásahový tím preveril jeho výskyt prostredníctvom polície
Je teda aj najviac pestovanou jednoročnou krmovinou. Prvovýrobcom mlieka poskytuje najkvalitnejšiu kŕmnu dávku pre dojnice.
Kukurica sa práve z tohto dôvodu pestuje v rôznych oblastiach Slovenska a nie len na jednom mieste, pretože mlieko sa vyrába na mnohých územiach Slovenska.
SPPK navrhuje, aby sa problém s medveďmi riešil napríklad zmapovaním stavu populácie. „Či nie sú nad únosnou kapacitou toho daného územia, kde sa prirodzene vyskytuje,“ dodala komora.
