Už asi nie je pre nikoho novinkou fakt, že mikroplasty sú dnes úplne všade. Vedci ich našli v ľudskom mozgu, plodovej vode, v pôde, vo vzduchu aj v našich potravinách. A najnovšie aj v tele včiel – tvorov, od ktorých závisí opeľovanie rastlín a tým aj značná časť svetovej poľnohospodárskej produkcie.
Zistenia vedcov sú znepokojivé. Plastové častice môžu poškodzovať črevá a mozog včiel, oslabovať ich imunitu, zvyšovať úmrtnosť až o štvrtinu a dokonca meniť ich správanie tak, že prestávajú plniť svoju základnú úlohu – opeľovať.
Prečo sú včely tak zraniteľné?
Včela je drobný organizmus, a práve preto je citlivejšia na znečistenie ako väčšie tvory. Aj malé množstvo toxických látok dokáže vážne zasiahnuť jej organizmus. Podľa výskumov môžu mať včely v telíčku naraz viac ako 13 druhov mikroplastov. Tie sa našli nielen v brušku či hlave, ale dokonca aj na krídlach hmyzu.
Prežitie včiel a motýľov v Európe je čoraz viac ohrozené
„Včela je veľmi malý tvor, a preto reaguje citlivo na rôzne druhy znečistenia. Mikroplasty sa našli v hlave, v brušku, ale aj na ich krídlach. A, samozrejme, prenášajú sa ďalej – do samotného medu. V Nemecku vedci identifikovali v pol litri medu až 300 častíc mikroplastov,“ vysvetľuje výskumník Radovan Dluhý, ktorý sa dlhodobo venuje téme mikroplastov a 15 rokov prednášal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci.
Mikroplasty sa na včely lepia zo všetkých strán
Ako sa mikroplasty dostanú do včiel? Možností je veľa. Usádzajú sa vo vzduchu, prenikajú do pôdy, ostávajú vo vode a končia aj na rastlinách. Včely tak častice plastov zachytávajú priamo na kvetoch, kde zbierajú peľ a nektár, alebo ich vdychujú či prehĺtajú spolu s potravou.
Zelené hnojenie: Tajomstvo zdravej pôdy, o ktorom sa stále málo hovorí, viete o ňom?
„Včely môžu prísť do kontaktu s mikroplastmi prakticky všade – v ovzduší, vo vode, v pôde aj na kvetoch. Problémom je, že takéto častice oslabujú ich imunitu. A včela so zníženou imunitou je oveľa náchylnejšia na mikróby a patogény,“ hovorí výskumník.
Oslabenie imunity má vážne následky. Včely, ktoré sú už vystavené pesticídom, zmenám klímy či novým chorobám, tak čelia ďalšiemu silnému stresoru.
Zabudnú na vône aj cestu domov
Jedným z najvážnejších zistení je schopnosť mikroplastov preniknúť až do mozgu včiel. Pomocou špeciálnej zobrazovacej techniky vedci sledovali, ako sa fluorescenčné častice plastu hromadia v mozgu už po troch dňoch. Dôsledky sú znepokojivé.
Mikroplasty dokážu ovplyvniť pamäť a učenie včiel. Tie si potom nedokážu zapamätať pachy rastlín alebo zabudnú cestu späť do úľa. V reálnom svete to môže znamenať, že včela nevyhľadá známy zdroj nektáru alebo sa jednoducho stratí.
„Mikroplasty v mozgu narúšajú schopnosť včiel zapamätať si vôňu rastlín či cestu domov. To vedie nielen k zvýšenej úmrtnosti, ale aj k zníženiu množstva opelených rastlín,“ zdôrazňuje Dluhý.
Niektoré rastliny už musia opeľovať ľudia
Ak mikroplasty dokážu zvýšiť úmrtnosť včiel až o 25 percent, ide o alarmujúce číslo. Menej včiel znamená menej opeľovania a následne nižšiu úrodu ovocia, zeleniny či ďalších plodín, ktoré sú na opeľovačoch závislé.
„Úbytok opeľovačov priamo ovplyvňuje kvantitu rastlinnej produkcie. Mikroplasty však neohrozujú len včely, ale aj ďalších opeľovačov – napríklad čmeliaky. Dôsledky môžu byť katastrofálne. Už dnes vidíme, že napríklad v Číne musia niektoré rastliny opeľovať ľudia,“ hovorí Dluhý.
Mikroplasty menia správanie včiel
V laboratórnych pokusoch vedci podávali včelám roztok sacharózy s mikroplastmi. Sledovali nielen ich úmrtnosť, ale aj správanie. Zistili, že polystyrén znižuje citlivosť včiel na sladkú chuť. Plexisklo samo o sebe účinok nemalo, ale v kombinácii s polystyrénom sa účinky zosilnili.
Všetky typy plastov však negatívne ovplyvnili schopnosť učenia a pamäte. Niektoré včely strácali chuť do jedla, znižovala sa ich hmotnosť, iným redla srsť alebo stmavli. Zmeny sa prejavili dokonca aj na genetickej úrovni – plastové častice ovplyvňovali expresiu génov spojených s imunitnou odpoveďou.
Mikroplasty v mede
Keďže sa plastové častice zachytávajú na telách včiel a hromadia v ich črevách, logicky končia aj v mede. Analýzy potvrdili prítomnosť mikroplastov vo väčšine testovaných vzoriek medu. Najviac zasiahnuté boli jednodruhové medy.
Hoci vedci zatiaľ ešte len skúmajú, aké zdravotné riziká to prináša pre človeka, už len samotný fakt, že v každej lyžičke medu sa môžu nachádzať plastové častice, je znepokojivý.
Dá sa s tým niečo robiť?
Mikroplasty ani zďaleka nie sú jediným problémom včiel. Čelia aj pesticídom, klimatickým zmenám, strate biotopov či chorobám.
„Ak by sme dokázali v poľnohospodárstve prejsť na šetrnejšie hospodárenie s menším množstvom chemikálií, bolo by to pre včely a ďalších opeľovačov jednoznačne prínosné. Aj preto je pre mňa nepochopiteľné, že sa Európska komisia vlani rozhodla predĺžiť používanie glyfosátu (herbicíd Roundup) o ďalších desať rokov. Existuje totiž mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú negatívne účinky glyfosátu na včely,“ dodáva výskumník.
Okrem zmeny poľnohospodárskych postupov však k pozitívnej zmene môže prispieť aj bežný človek. Treba obmedziť používanie plastov, vyhýbať sa kozmetike s mikroguľôčkami, správne triediť odpad a podporovať ekologické produkty.
