Slovensku hrozí, že čoskoro bude musieť platiť sankcie za neplnenie svojich povinností v oblasti odpadového hospodárstva. Na utorkovom stretnutí s výrobcami obalových a neobalových výrobkov to povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).
Šéf envirorezortu upozornil, že Slovensko malo podľa platných dohôd s Európskou úniou (EÚ) do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho odpadu ročne. V roku 2019 však bolo na Slovensku recyklovaných 39 percent odpadu.
Zmesový odpad namiesto recyklácie
„Ak sa niečo dramaticky nezmení, môžeme očakávať pokuty zo strany Európskej komisie,“ povedal na stretnutí Budaj.
Ministra znepokojuje aj fakt, že množstvo odpadu, ktorý obyvatelia miest a obcí vytriedia, nakoniec namiesto zrecyklovania končí na skládkach ako zmesový odpad.
Morské dno na Kamčatke je mŕtve, pri ekologickej katastrofe zahynulo množstvo živočíchov (video)
Miera recyklácie na Slovensku podľa neho rastie pomaly a pri súčasnom tempe by Slovensko nesplnilo stanovený cieľ ani do roku 2030.
V roku 2035 by pritom členské krajiny EÚ mali vyvážať na skládky odpadu maximálne desať percent komunálneho odpadu. Na Slovensku na nich ročne končí viac než polovica všetkých odpadov.
Skládky budú nadmerne zaťažené
Riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva Michal Bakyta počas diskusie upozornil, že na Slovensku je momentálne aktívnych 101 skládok odpadu, ktoré ročne príjmu približne milión ton odpadu. V roku 2021 však má byť 21 z nich zatvorených.
Hrozí tak, že zvyšné skládky odpadu budú nadmerne zaťažené privážaným odpadom, ktorý mal skončiť na skládkach, ktoré budú zatvorené. Zástupcovia ministerstva životného prostredia (MŽP) preto zdôrazňujú, že miera recyklácie odpadov musí na Slovensku výrazne vzrásť.
Karaska: Slovensko v ochrane prírody výrazne zaostáva za susednými krajinami
Envirorezort preto otvára v tejto veci diskusiu so všetkými zúčastnenými stranami. Zapojené do nej budú okrem výrobcov a envirorezortu aj obce a mestá.
Cieľom diskusie je nájsť medzi všetkými stranami kompromis, vďaka ktorému sa zmení systém fungovania odpadového hospodárstva tak, aby finančne nezaťažoval výrobcov, aby mali obce zabezpečené zmluvy s organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV) a aby rástla miera recyklácie, vďaka ktorej sa krajina vyhne prípadným sankciám.
