V Slovenskom raji si v stredu pripomínajú 60. výročie jeho vyhlásenia za chránenú krajinnú oblasť (CHKO), vôbec prvú na Slovensku. Stalo sa tak 21. augusta 1964. O necelé štvrťstoročie neskôr, 18. januára 1988, získal titul národného parku. Ako ďalej informovala Správa Národného parku Slovenský raj na sociálnej sieti, prví upozornili na potrebu ochrany tohto vzácneho územia turisti.
Príroda členitého územia Slovenského raja s roklinami, vodopádmi a mohutnými skalnými stenami ostala podľa správy národného parku dlho zachovaná v pôvodnej podobe vďaka svojej neprístupnosti.
Potreba ochrany daného územia
„V 20. rokoch 20. storočia, po vzniku Československej republiky, však aj tu nastala výrazná exploatácia lesov. Ťažilo sa holorubným spôsobom a kvôli lepšej prístupnosti sa dokonca dynamitom odstreľovali cesty v roklinách,“ pripomenuli ochranári.
Medzi tých, ktorí upozornili na potrebu ochrany daného územia patril Spišskonovovešťan Gustav Nedobrý. Ten v roku 1921 v správe v časopise Krásy Slovenska prvýkrát použil pomenovanie Slovenský raj.
Slovenský raj zaznamenal zmenu v národnostnej štruktúre návštevníkov. Slovákov je čoraz menej, Poliakov a Čechov viac
„Čoskoro sa k turistom pridali prírodovedci a spoločnými silami apelovali na štátne orgány. Snahy o vyhlásenie roklín Slovenského raja za prírodné rezervácie zmarila druhá svetová vojna a vyvrcholili až v roku 1964 vyhlásením chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj,“ uviedla správa národného parku.
Jedinečná biodiverzita parku
Jej prvým riaditeľom sa stal Ľubomír Huňa. V súčasnosti Národný park Slovenský raj navštevuje státisíce turistov ročne.
„Najmä vďaka množstvu roklín a kaňonov koncentrovaných na malej ploche, ktoré sú citlivo sprístupnené rebríkmi, stúpačkami a mostíkmi. Práve tieto technické zariadenia umožňujúce prechod roklín cez vodopády tvoria symbiózu s krásami prírody a neodmysliteľný kolorit národného parku,“ zdôvodnili ochranári.
Z pohľadu ochrany prírody je Slovenský raj jedinečný biodiverzitou. Na Kopaneckých lúkach v katastri obce Vernár je verifikovaný svetový rekord v počte vyšších rastlín, na ploche 0,25 metrov štvorcových tam rastie 51 druhov vyšších rastlín. Dobšinská ľadová jaskyňa je zase súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.
