Kým bruselskí úradníci finalizujú hlavné kontúry budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, Slovensko opätovne doháňa stratený čas.
Poľnohospodári bijú na poplach a od štátu žiadajú, aby im v novej európskej dotačnej politike vyloboval priaznivé podmienky. Práve nerovnaké dotácie uviedli v minulosti obchodné reťazce ako jeden z dôvodov svojho nižšieho záujmu o slovenské potraviny.
Vláda podporí slovenských poľnohospodárov, zo štátneho rozpočtu dostanú navyše 285 miliónov eur
Farmári bývalému ministrovi pôdohospodárstva Jánovi Mičovskému (OĽaNO) vyčítajú, že sa rokovaniam v Bruseli nevenoval. Terajšie vedenie agrorezortu sľubuje, že národnú pozíciu Slovenska v podobe strategického plánu predloží na jeseň na rokovanie vlády.
Strategický plán
Ministerstvo pôdohospodárstva pomalú prípravu kľúčových dokumentov k novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ priznáva. Argumentuje však pandémiou a tiež neskorou dohodou na európskej úrovni. „Návrh strategického plánu odovzdá Slovenská republika Európskej komisii podľa plánu, čiže v decembri 2021,“ zdôraznil hovorca argorezortu Andrej Wallner.
Európska komisia chce rozšíriť zákaz klietkového chovu, reaguje na žiadosť občanov
Ministerstvo sa tiež zaviazalo splniť júlový termín na odovzdanie intervenčnej stratégie. Tá bude počítať aj so zvýšeným spolufinancovaním druhého piliera SPP zo súčasných 25,7 % na 36,92 %. Rozpočet druhého piliera by tak mal narásť o 185 miliónov eur. „Intervenčná stratégia, ktorú posielame komisii, obsahuje aj zásadné časti SWOT analýzy a analýzy potrieb,“ doplnil hovorca Wallner.
Výhovorky štátu
Poľnohospodári berú argumenty štátu ako výhovorky. Poukazujú na zbytočný jeden a polročný časový sklz. Prvá verzia intervenčnej stratégie bola totiž predložená už koncom roka 2019 bývalou ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou (SNS). „Spolupodieľali sme sa na príprave tohto dokumentu. Vypracovali sme vlastné priority, ktoré sme sa snažili v rámci oficiálnych a neoficiálnych rokovaní presadiť,“ potvrdzuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Svetové ceny potravín sa po dvanástich mesiacoch rastu zastavili, v júni klesli prvýkrát
Zmenou vlády sa podľa farmárskej samosprávy rokovania s Bruselom utlmili. Poľnohospodári tvrdia, že vtedajší minister Mičovský bol chaotický a agropotravinárskym témam sa nerozumel. „Exminister si za prioritné oblasti svojej agendy vybral iné témy, medzi ktorými nedominovala intenzívna príprava Strategického plánu k SPP,“ zvýraznila Holéciová.
Doplnila, že práve pomalý prístup Slovenska je dôvodom ohlásenej návštevy zástupcov Európskej komisie.
Investičné dlhy
Ťarbavosť štátu v rokovaniach s EÚ sa nepáči ani bývalému ministrovi pôdohospodárstva Vladimírovi Chovanovi (HZDS). Kritizuje absenciu dlhodobých cieľov, nedostatok odborníkov na rezorte a slabú komunikáciu s podnikateľskou praxou. „Počas pôsobenia Jána Mičovského a jeho tímu na ministerstve doslova a do písmena zastal čas. Teraz sa naháňa kvantita, pričom o kvalite sa ani nemá význam baviť,“ skonštatoval pre portál NášVidiek Chovan.
Nová metóda zvýši úrodnosť plodín až o 50 percent. Využitie má aj mimo poľnohospodárstva
Exminister vyzýva na riešenie obrovských investičných dlhov. Tie totiž znižujú konkurenčnú schopnosť agrosektora. „Konkurencieschopnosť podnikov v porovnaní s okolitými štátmi je na nízkej úrovni a neexistuje žiadny reálny plán ani predstava, čo s tým ďalej urobiť,“ dodáva.
Predseda poľnohospodárskeho družstva v Maduniciach Oliver Šiatkovský nepovažuje časté personálne zmeny v rezorte za prospešné. Verí však, že súčasné vedenie ministerstva pôdohospodárstva časové zaostávanie v rokovaniach s EÚ dobehne. „Dúfam, že to stihnú a nebude nám iný štát vyplácať podpory,“ poznamenal Šiatkovský.
Zdržanlivá komisia
Európska komisia je pri hodnotení postupu Slovenska pri rokovaniach o nových podmienkach zdržanlivá. Potvrdzuje, že sa naša krajina zapája do štrukturovaného dialógu. Nabáda k diskusii s verejnosťou, ochranármi aj regionálnou samosprávou. „Po predložení strategických plánov bude mať komisia následne šesť mesiacov na ich posúdenie a schválenie. Účinnosť nadobudnú začiatkom roka 2023,“ vysvetľuje vedúca tlačového oddelenia Zastúpenia EK Ingrid Ludviková.
Klimatickú zmenu zvládne Slovensko vďaka príprave a digitalizácii poľnohospodárstva, tvrdia sladovníci
Nová spoločná poľnohospodárska politika EÚ nastaví podmienky sedemročného fungovania agrosektora od roku 2023.
Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans ohlásili kľúčovú dohodu o novej agropolitike 25. júna tohto roka. Jej súčasťou by malo byť napríklad dobrovoľné stropovanie priamych platieb, alokácia až štvrtiny zdrojov prvého piliera na ekoschémy, zavedenie povinnej redistributívnej platby, či možnosť presunu zdrojov medzi piliermi.
Nerovnaké dotácie
Bola to práve súčasná koaličná strana SaS, ktorá v minulosti kritizovala bývalého ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka (SMER-SD) za nečinnosť pri rokovaniach s EÚ. Týkalo sa to nastavovania podmienok aktuálnej európskej agropolitiky.
Pravidlá štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo a vidiek v Únii fungujú dobre, zhodnotila eurokomisia
Líder SaS Richard Sulík vtedy Jahnátka žiadal, aby v Bruseli presadil dorovnanie platieb pre slovenských poľnohospodárov na úroveň 100% priemeru Európskej únie. Tiež navrhoval vypustiť stropovanie na úkor väčších fariem a zasadzoval sa za dobrovoľné zazeleňovanie.
Sulík poukazoval na nízky podiel domácich potravín a nerovnaké dotácie. Vinil za to práve zle nastavenú spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. „Vďaka nej sebestačnosť a podiel domácej produkcie na domácom slovenskom trhu neustále klesá,“ napísal v tom čase na svojom webe Sulík.
