Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Dušan Karaska vypovedal zmluvu s Komplexnou centrálnou záchrannou službou (KCZS). Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa ŠOP Anna Weissová. Prvú rámcovú zmluvu s KCZS podpísala ŠOP v roku 2017 na dva roky, druhú v auguste 2019 na dobu 30 mesiacov.
Súčasné vedenie ŠOP SR túto zmluvu vypovedalo začiatkom októbra tohto roka. Obe zmluvy boli uzatvorené na sumu 850-tisíc eur.
Nevýhodná spolupráca
„Je verejne známe, že naša stráž prírody je dlhodobo poddimenzovaná, nemá dostatočné materiálne či technické vybavenie a vo väčšine národných parkov a chránených krajinných oblastí je nedostatok strážcov. Prvým krokom je ukončenie tejto spolupráce, ktorá Štátnu ochranu prírody SR uberá o financie a nie je pre ňu prínosom, skôr naopak,“ povedal Dušan Karaska.
Šéf Štátnej ochrany prírody vypovedal zmluvu s externými záchranármi, nebola prínosom
Rámcové zmluvy medzi ŠOP a KCZS v minulosti kritizovalo aj občianske združenie (OZ) Prales. To napríklad uviedlo, že ŠOP platí KCZS peniaze za činnosti, ktoré patria medzi základné povinnosti ŠOP. Štátni ochranári by tak tieto činnosti mali vedieť zabezpečovať sami bez akejkoľvek pomoci.
Väčšinu vykonaných zásahov dokladovalo KCZS podľa OZ Prales v Gabčíkove a jeho blízkom okolí. Juraj Vysoký z OZ Prales pre agentúru SITA v januári uviedol, že KCZS vykázalo za rok 2019 v lokalite celkom 316 kontrolných akcií.
Zmluvy vyšetruje aj polícia
Tie sa však neodrazili na počte kontrolovaných osôb, zaevidovaných priestupkov, uložených pokút, zhabaných motoriek či štvorkoliek.
Mestá urobili pri riešení klimatickej krízy viac ako štát, ale pomohla by im zmena financovania
„Okolnosti svedčia o tom, že niekto na Ministerstve životného prostredia má túto mimovládnu organizáciu vo veľkej obľube,“ povedal Vysoký.
Zmluvy s KCZS uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) ako jeden z hlavných dôvodov odvolania bývalého generálneho riaditeľa ŠOP Daniela Lakandu. V súčasnosti sa zmluvami medzi ŠOP a KCZS zaoberá aj polícia.
